Slovensko verzus Allatra: Komentár k prebiehajúcej mediálnej diskusii

Hnutie Allatra a jej odnož Tvorivá spoločnosť patria v súčasnosti k jedným najviac diskutovaných nových náboženských hnutí v Českej republike a na Slovensku. Náboženský infoservis sprostredkoval svojim čitateľom viacero článkov, v ktorých sa bližšie pozrel na kontroverzie spájané s hnutím, priniesol svedectvo bývalej významnej členky či osvetlil pozadie chápania antikultovného hnutia.

Mnohí iste zachytili kauzu (dnes už zrušeného) vyšetrovania údajnej antikultovnej aktivity organizovanej skupiny, v rámci ktorej boli vypočúvaní na popud žilinskej prokuratúry viacerí občania Českej republiky a Slovenska. Rád by som sa na celú kauzu pozrel z iného uhlu a zameral sa na mediálnu recepciu Allatry v slovenskom prostredí. Článok preto asi nenadchne čitateľov, ktorý by v ňom chceli nájsť potvrdenie pre svoj pozitívny alebo negatívny názor na Allatru a Tvorivú spoločnosť. Prebiehajúca mediálna diskusia o Allatre pre mňa predstavuje skôr unikátnu možnosť pre rozbor aktuálneho mediálneho diskurzu o náboženstve na Slovensku.

Prvé informácie o vypočúvaní svedkov v súvislosti s vyšetrovaním údajnej činnosti organizovanej antikultovnej skupiny boli medializované v českom prostredí na serveru Seznam Zprávy ako paternalistická kritika ohrozenie slobody investigatívnych novinárov zo strany slovenského súdnictva a na sociálnych sieťach Tvorivej spoločnosti ako zúčtovanie s údajne nespravodlivými kritikmi – antikultistami. Po prvotnej vlne medializácie v Českej republike sa témy na slovenskej strane chopil denník Sme, ktorý v zásade kopíroval diskurz českých Seznam správ a ako prvý naznačuje prepojenie sudkyne Lucie Pavlaninovej s Allatrou. Kauzy sa následne chytali ďalšie médiá ako Pravda, Denník N, Aktuality, Štandard či Postoj, ktoré ďalej rozvíjajú negatívny obraz Allatry ako sekty a spoločenskej hrozby. V článku denníka Pravda nechýba ani jeden z najčastejších negatívnych stereotypov spájaných s novými náboženskými hnutiami – obvinenie z organizovania sexuálnych orgií. Výraznom momentom kauzy sa stala investigatívna reportáž, ktorá bola odvysielaná na STVR dňa 14. 10. 2024, ktorá začala otvorene Allatru rámovať ako hrozbu pre národnú bezpečnosť, ktorá úspešne infiltrovala slovenskú prokuratúru. Do diskusie sa zapája aj David Púchovský, dlhoročný aktivista na poli boja proti hoaxom a asistent poslanca Jaroslava Spišiaka (Progresívne Slovensko), ktorý kladie dôraz na interpretáciu Allatry ako nebezpečnej sekty, ktorá šíri proruské konšpiračné naratívy.

Na rozdiel od Českej republiky sa Allatra stala na Slovensku aj politickou témou. Negatívne sa k činnosti Allatry vyjadrili politici zo strany Progresívne Slovensko, ktorí ju označujú za bezpečnostnú hrozbu, sektu, nástroj ruskej hybridnej vojny a vyzvali vládu na reakciu. Poslankyňa Zuzana Števulová zverejnila na na svojom facebookovom profile status, aby jej občania nahlasovali zamestnancov verejnej správy, ktorých podozrievajú zo spolupráce s ukrajinským novým náboženským hnutím. Zo spojenia s Allatrou boli obvinení viacerí politici z konzervatívne-národného spektra ako Štefan Harabin či Milan Uhrík, ktorí poskytli (dnes už nedostupné) rozhovory pre Tvorivú spoločnosť.  

Reakcia štátu pod tlakom médií na seba nenechala dlho čakať. Sudkyňa Pavlaninová je v súčasnosti predmetom disciplinárneho vyšetrovania, odvolaný bol aj jej priamy nadradený – Martin Kováč, námestník krajského prokurátora v Žiline. Vyšetrovanie bolo oficiálne zastavené. Činnosť Allatry a Tvorivej spoločnosti je v súčasnosti prešetrovaná Úradom boja proti organizovanej kriminalite.

Ako naznačuje predchádzajúce zhrnutie, mediálny diskurz Allatry je dominantne negatívny. Jedinou výnimkou boli rozhovory s religionistami – Matejom Karáskom, Zdeňkom Vojtíškom a Jakubom Ludvíkom, ktorí sa snažili tlmiť vášne. Žiaden verejný aktér ale nevyjadril podporu vyšetrovaniu, ktoré malo poukázať na potláčanie náboženskej slobody zo strany voľne organizovanej skupiny novinárov, vedcov a antikultových aktivistov. Vzniká tak paradox, keď sa Progresívne Slovensko, ktoré patrí medzi jedného z najväčších podporovateľov reformy mimoriadne prísnych pravidiel pre registráciu náboženských spolkov, ostro stavia proti činnosti Allatry, označuje ju za nebezpečnú sektu a namiesto tlmenia vášní skôr prilieva oheň do antikultovného diskurzu. Pritom v súčasnosti (pokiaľ som si vedomý a vyšetrovanie neukáže ináč), sa ľudia z Allatry nedopustili žiadneho trestného činu na území Slovenska. Verejná aktivita Tvorivej spoločnosti môže byť do určitej miery vnímaná ako toxická v zmysle šírenia konspirtuálnych naratívov, ale v demokratickej spoločnosti by nemala byť vystavená verejnej ostrakizácii namiesto konštruktívnej kritiky. 

Prečo je slovenský mediálny diskurz o Allatre nielen negatívny, ale stal sa aj politickou témou? Kľúčov k pochopeniu aktuálnej podoby slovenskej debaty o Allatre je viacero a ja sa vám ich pokúsim priblížiť.

V prvom rade hrá rolu tradícia písania slovenskej (a českej) žurnalistiky o nových náboženských hnutiach. O ich činnosti sa v médiách najčastejšie objavujú správy v prípadoch spoločenskej kontroverzie alebo sa investigatívny novinári zameriavajú vyslovene na problémové komunity. Na tejto skutočnosti nie je nič zlé (a vnímam ju ako spoločensky potrebnú), ale vzhľadom na chýbajúce pozitívne alebo aspoň neutrálne správy o nových náboženských hnutiach si väčšinový divák spája nové náboženského spoločenstvá a priori so sektami chápanými ako manipulatívnymi a spoločensky škodlivými náboženstvami.

Taktiež považujem za dôležité zmieniť fenomén kolegiality medzi (nielen) slovenskými a českými investigatívnymi novinármi, ktorí sa často navzájom poznajú či aspoň registrujú. V diskutovanej kauze je preto logické, že sa za Cirokovú postavili kolegovia na oboch brehoch Moravy, pretože kauzu môžu vnímať aj ako útok na investigatívnych novinárov, a to stále relatívne nedávno po traumatizujúcej vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. Obvinenia z vedomej organizácie zlovoľnej skupinky vedome škodiacej Allatre považujem za nezmysel, navyše je postavený na v slovenskom práve neexistujúcom trestnom čine šírenia antikultovnej ideológie. Na druhej strane si môžeme v poslednom roku všímnúť zvýšený záujem českých médií o kontroverzné nové náboženské hnutia, čoho odrazom je investigatívny projekt Kristíny Cirokovej či popularita youtuberov ako Jakub Jahl či Patrik Kořenár, ktorý sa venujú kritike siekt. V slovenskom prostredí sa téme kontroverzných nových náboženských hnutí venujú dlhodobo v televíznej relácii Reportéri (v diele o Allatre z 14.10 sa objavil Jahl aj Ciroková). Česká novinárka sa taktiež objavila v diskusnej relácii Večera s Havranom v dieli o sektách. Slovenský a český mediálny diskurz o sektách sú vďaka jazykovej podobnosti a spoločnej histórii úzko prepojené a navzájom sa ovplyvňujú.

Po druhé, do debaty výrazne vstúpila politika na viacerých rovinách. Diskusiu o Allatre silno ovplyvnil rusko-ukrajinský konflikt, keďže Allatra je na svojej domovskej Ukrajine zakázaná a obvinená z protištátnej činnosti, vlastizrady, propagácie nacizmu a komunizmu. Progresívne Slovensko dlhodobo verejne deklaruje podporu Zelenského plánu riešenia rusko-ukrajinskej vojny. Tento naratív je taktiež dominantný vo väčšine mienkotvorných médií s výnimkou Štandardu, ktorý je ale voči Allatre zase kritický kvôli kresťansko-konzervatívnemu ladeniu. Preto nepovažujem za vôbec prekvapujúce, že väčšina novinárov z mienkotvorných médií a ľudí z prostredia Progresívneho Slovenska vykresľuje Allatru v duchu ukrajinského naratívu ako bezpečnostnú hrozbu.

Ďalej je možné v reakciách na Allatru vidieť odrazy súčasného opozične-koaličného zápolenia. Na tlačovej konferencii politici Progresívneho Slovenska obvinili vládu z nečinnosti a že dopustila infiltráciu prokuratúry cudzími agentmi. A to bez akýchkoľvek záverov vyšetrovania, len na základe prvotne medializovaných informácií. Kauza Allatra tak bola použitá ako ďalší dôkaz pre naratív „rozpadajúceho sa Slovenska pod vládou Fica“, ktorého korene ležia v predvolebných mediálnych úvahách o odchode množstva ľudí zo Slovenska po prípadnom návrate Fica k moci. Ako funguje tento naratív je skvelo vidieť na vplyvnej parodickej facebookovej stránke Zomri, ktorá pravidelne zverejňuje príspevky o problémoch v zdravotníctve či zdražovaní potravín, ktoré pomáhajú vykresľovať Slovensko ako krajinu v morálnom a hmotnom úpadku. V tejto rovine sa o Allatre vyjadril aj religionista Matej Karásek v rozhovore pre Postoj. Kým prvé dve tretiny rozhovory obsahujú množstvo cenných informácii o Allatre pre verejnosť, v poslednej tretine vysvetľoval príčiny kauzy za pomoci metafory, v ktorej prirovnal slovenský právny systém k telu s poškodenou imunitou, ktorý sa nie je schopný brániť prieniku škodlivých baktérií. Použitá biologická metafora odkazuje práve na naratív o rozpadujúcom sa Slovensku, ktoré pod úpadkovou vládou Fica prestáva byť schopné dostatočne skoro rozpoznať bezpečnostnú hrozbu v podobe Allatry.

Čo sme sa teda dozvedeli o slovenskom mediálnom diskurze o nových náboženských hnutiach na príklade Allatry? Diskusia vykazuje silné prvky antikultovej paniky a oproti minulosti má kritika výrazné sekuritizačné rysy pod vplyvom súčasného ukrajinsko-ruského konfliktu. Kauza sa taktiež výrazne politizovala v neprospech Allatry, voči ktorej sa vymedzila vláda aj opozícia. Došlo aj k verejným výzvam na nahlasovanie ľudí zo štátnej správy spätých s Allatrou. Dôsledkom medializácie kauzy (bez ohľadu na výsledky vyšetrovania) bude veľmi pravdepodobne ešte väčšie utvrdenia sa sympatizantov Allatry v ich konspirutálnych naratívov (keďže sa im, technicky vzaté, potvrdilo ich podozrenie o antikultovnom spiknutí na mnohých úrovniach spoločnosti) a prehĺbenie skepsy slovenskej verejnosti voči novým náboženským hnutiam. Stotožňujem sa s postojom Jakuba Ludvíka, ktorý vo svojich článkoch kladie dôraz na deeskaláciu už i tak vyhrotenej verejnej debaty o Allatre.  Namiesto verejného ostrakizovania ľudí spätých s Tvorivou spoločnosťou vnímam aj ja ako spoločensky prospešnejšiu trpezlivú komunikáciu a nastavovanie zrkadla spoločensky neprijateľným rozmerom učenia Allatry.

Náhledový obrázek: Úvodní stránka internetové prezentace hnutí AllatRa.

Psali jsme v Dingiru:

Jakub Ludvík, Úspěch i neúspěch hnutí Allatra: Mileniální hnutí hledá nové členy i v české společnosti, Dingir 25 (2), 2022, s. 38–40. Více zde.

Související příspěvky:

Paradoxy v nauce hnutí AllatRa	Misie hnutí AllatRa na vánočních trzích
„Do hnutí Allatra jsem vstoupila jako ateistka a odešla jsem jako hluboce věřící člověk.“ – Několik myšlenek ze semináře s Evou Hronovou	AllatRa je v Rusku nežádoucí
V Opavě vzniklo Kulturní centrum Tvořivé společnosti	Myšlenky Tvořivé společnosti se šíří, AllatRa přesto neroste
Rétorika Tvořivé společnosti je čím dál tím naléhavější	„My vám tak říkáme...“ - rozhovor s Ivanou Škodovou o jejím výslechu