Slovenská republika má v porovnaní s inými krajinami Európskej Únie extrémne prísnu legislatívu týkajúcu sa registrácie cirkví a náboženských spoločností. V roku 2017 boli kritériá pre ich registráciu posunuté dokonca až na požiadavku 50 tisíc dospelých členov, ktorí sú zároveň občanmi SR. Tento prah je na päť a pol miliónovom Slovensku pochopiteľne pre drvivú väčšinu náboženských skupín neprekročiteľný. Okrem rôznych znevýhodnení v oblasti kolektívneho a štátom rešpektovaného vykonávania náboženskej praxe či v oblasti finančnej podpory sa množstvo komunít na Slovensku nachádza aj v akejsi šedej zóne, nakoľko s nimi štát nepočíta ako s právnymi subjektmi, no zároveň náboženským organizáciám legislatíva nedovoľuje pôsobiť pod štatútom občianskeho združenia. Ľudskoprávni aktivisti z mimovládneho sektora, ale aj Verejný ochranca práv a Národné stredisko pre ľudské práva upozorňujú na diskriminačný charakter tohto zákona, argumentujúc napríklad tým, že početnosť by nemala byť podmienkou uznania práv. Niektorí vedci zaoberajúci sa náboženstvom zároveň poukazujú na krátkozrakosť štátu, ktorý sa takýmto prístupom dobrovoľne oberá o prehľad na svojej náboženskej scéne.
Združenie Starokatolíci na Slovensku v spolupráci so slovenskými buddhistami Diamantovej cesty a Katedrou porovnávacej religionistiky na Univerzite Komenského spustilo iniciatívu za „zmäkčenie“ tejto legislatívy prostredníctvom prijatia dvojstupňovej registrácie po vzore štátov, ako je napríklad ČR. Za týmto účelom boli na konci augusta a v septembri zorganizované dve diskusie za okrúhlym stolom.
Na prvej sa okrem príslušníkov spomenutých náboženských združení a akademikov zúčastnil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, výkonná riaditeľka Národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová či riaditeľ cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR Radovan Čikeš. Zastúpenie tu mala aj Európska komisia na Slovensku.
Účastníci diskutovali sporné ľudskoprávne rozmery zákona o registrácii cirkví, ale i hľadali širšie spoločenské kontexty, ktoré sa podieľajú na absencii politickej vôle po zmene legislatívy.
Napriek tomu, že o zákone už po jeho prvej úprave na požiadavku 20 tisíc členov v roku 2007 rozhodoval Ústavný súd SR, ktorý ho nevyhodnotil ako protiústavný, pretože z jeho pohľadu neobmedzuje slobodné vykonávanie náboženstva, v diskusii zaznela religionistická výhrada, že senát rozhodoval na základe vlastnej subjektívnej a na vedeckých poznatkoch nezávislej definície „vykonávania náboženstva“. Časť debaty sa preto následne zaoberala témou diskrepancií medzi právnym a akademických chápaním náboženstva a jeho praxe. Religionisti navyše konštatovali, že o ich odborný vhľad dosiaľ v právnickom prostredí na Slovensku nie je prejavovaný záujem.
Zmienená absencia politickej vôle sa prejavila aj v druhej debate za okrúhlym stolom, ktorej hlavní aktéri mali byť tentoraz politici. Z dvadsiatky pozvaných politikov z viacerých politických strán sa ich však zúčastnilo iba šesť (zo strán Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita). Prítomní sa zhodli na tom, že súčasný právny stav na Slovensku znevýhodňuje neregistrované náboženské komunity, a Ondrej Prostredník, poslanec za Progresívne Slovensko, prezentoval novelu zákona o dvojstupňovej registrácii, ktorú plánuje predložiť na septembrovej schôdzi parlamentu.
Treba však podotknúť, že týmto krokom sa vzhľadom k prevahe populistických strán v slovenskom parlamente cesta k registrácii neregistrovaných náboženských komunít s najväčšou pravdepodobnosť neskončí. V blízkej budúcnosti sa preto členovia iniciatívy chystajú organizovať vzdelávacie workshopy pre žurnalistov a študentov žurnalistiky v nádeji, že tak prispejú k lepšiemu pochopeniu a mediálnemu sprostredkovávaniu postavenia neregistrovaných náboženských spoločenstiev ako aj k redukcii častých novinárskych – neraz aj veľmi stigmatizujúcich – skratiek, ktoré prispievajú k udržiavaniu doterajšieho právneho stavu. Zdĺhavá cesta k zmene zákona totiž zrejme bude musieť byť najprv vydláždená zmenou verejného diskurzu o minoritných náboženstvách na Slovensku.
Autor je odborným asistentom Katedry porovnávacej religionistiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Náhľadová fotografia: Starokatolíci na Slovensku.
Psali jsme v Dingiru:
téma Náboženství na Slovensku I., Dingir 24 (1), 2021.
téma Náboženství na Slovensku II., Dingir 24 (3), 2021.
Ján Juran: Tvrdé, ale podľa práva. Podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností v SR, Dingir 24 (1), 2021, s. 12–13.
Ondrej Prostredník: Štát, cirkvi a politika. Kľukatá cesta slovenskej vlády k náboženskej neutralite štátu, Dingir 24 (1), 2021, s. 14–16.
Tomáš Gál: Možnosti sekularizácie na Slovensku. Oddelenie cirkví a štátu a sekularizácie je na Slovensku dlhodobý a rozporuplný proces, Dingir 24 (3), 2021, s. 82–85.
Radovan Čikeš, Kto má platiť cirkev? Nová úprava financovania cirkví už aj na Slovensku, Dingir 24 (3), 2021, s. 86–87.
Související příspěvky:
