Slovenskí moderní pohania a koronavírus

Ani Slovensku sa nevyhli zákazy verejných činností náboženských spoločenstiev. V nasledujúcich riadkoch stručne predstavíme postoje, ktoré zaujali novodobí slovenskí pohania voči vírusu. Bližšie si ich rozoberieme na príkladoch štyroch rôznorodých skupín (občianskych združení): Rodný kruh vedený Žiarislavom, Karpatský Pecúch na čele s Weleslawou a Duchoslavom, Mokošin kruh a Tartaria.

Rodný kruh

Žiarislav patrí medzi stálice moderného slovenské pohanstva od roku 1995. Jeho duchovné učenie má nielen veľmi výrazný slovanský, vlastenecký a ekologický rozmer, ale aj antiglobalistický a protikonzumný. Žiarislav je taktiež aktívny bloger a venoval viacero článkov koronavíru. Pri ich písaní sa vtelil do archetypu nepochopeného mesiáša, ktorý už v minulosti zvestoval problémy moderného sveta a ponúka ich možné riešenia v podobe vedomej duchovnej práce každého z nás. Neodmieta vládne zákazy ani vývoj vakcíny a v tom smere nie je antisystémovým rebelom. Spomalenie spojené s koronavírusum vníma ako šancu na pozitívnu zmenu spoločnosti, o ktorú sa pokúša dlhodobo vo svojom intelektuálnom diele.

Svoju základnú otázku – kto sme a kam smerujeme – sme vytrvalo odbíjali civilizačnou, najnovšie kapitalistickou krútňavou [Žiarislavov ekvivalent výrazu samsára], v ktorej sme na ňu vlastne ani nemali čas.“ […]

„Ale postupne sme od prírody akoby odvykali, začali sme si vytvárať umelý svet, virtuálny. Ten čiastočne uspokojil čiernu dieru v našej duši, ktorá sa odhalila so zahalením duchovnej podstaty, ale v skutočnosti nás nenapĺňal. Pretože keď vyjdete zo svätohája, živa vo vás stále svieti, vaše vedomie zostáva celostné a vaša prirodzená viera je posilnená. Keď srdci opäť prijmeme našu Matku Zem, aj ona prijme nás. Budeme šťastí, ak takto budeme aj žiť a pracovať po vypnutí krútňavy. MY SA MÁME ZMENIŤ, je to náš PRECHODOVÝ OBRAD. Vypnutie krútňavy je znamením tohto javu. Veci už nebudú, ako doteraz. To nie je len vypnutie krútňavy, to je aj vypnutie starého sveta ničenia súladu, to je vypnutie sveta bezbrehého koristenia. Tento svet už nebude, ako predtým. Ale v ničom sa vrátime k dávnym, pôvodným poriadkom. Musíme zmeniť svoj pohľad na svet, musíme sa chopiť našej prirodzenej cesty, teraz máme obrodiť svoje duše, na konci krútňavy slnečná brána, tak smelo povstaň, cesta je daná…“

Karpatský Pecúch

Samota Weleslawy s Duchoslavom (zdroj: www.karpatskypecuch.org).

Weleslawa taktiež patrí k prvej generácii slovenských novopohanov a druhej polovici deväťdesiatych rokov spolu so Žiarislavom formovali základy moderného slovenského pohanstva. Postupne sa ich cesty rozišli a v súčasnosti žije na myjavských kopaniciach so svojím partnerom Duchoslavom. V základoch sa duchovné učenie „pecúchov“ podobá na Žiarislavovo (je slovanské a inšpirované v ľudovej kultúre), na druhú stranu Weleslawa s Duchoslavom kladú o niečo väčší dôraz na odporúčaný ekologický, antikonzumeristický a protikapitalistický životný štýl novopohanov. Vo svojich internetových článkoch na stránke Karpatské slnko (zde) taktiež zdôrazňujú predvídavosť presťahovania na samotu, pretože veľká kríza musela „logicky“ prísť kvôli charakteru modernej spoločnosti. Korovavírusovú situáciu vnímajú ako duchovné cvičenie („pôst“), ktorý nás má nasmerovať k správnym hodnotám – pokore, trpezlivosti a úcte k Matke zemi. Opäť sa objavuje vnímanie vírusu ako šance na pozitívnu zmenu. Ako zaujímavosť môže poslúžiť skutočnosť, že nachystali sériu článkov s názvom „Jedlo v karanténu“, v ktorých predstavujú jednoduché recepty z ľahko dostupných surovín v duchu novodobej tradičnej slovenskej kuchyne.

„Niekto by si možno myslel, že sme z mesta utiekli (často sa prezentuje odchod ľudí z mesta ako útek, únik , „nezvládnutie“ „normálneho“ života)… Nie, my sme z mesta sem, na kopanicu, odišli práve z predpokladania situácií, v akej sa dnes nachádza nie že naša krajina, ale celý svet… Bol to jeden z dvoch najdôležitejších dôvodov. nášho presunutia sa z „bezpečia“ organizovaného sveta systému, kde sme mali svoj status, pozíciu v tzv. spoločnosti, stály príjem, vykúrený byt, teplú vodu z kohútika, plné obchody poruke… na pozemok pod lesom, kde rástla v tom čase iba metrová žihľava a dvojmetrový boľševník. […]

Prežijú ( aj obrazne)len tí, čo pochopia, že keď prichádza čosi, čo ma presahuje, stiahnem uši aj chvost a zaleziem. Toto nás naučila príroda, s ktorou sa denne po tie roky potýkame, v dobrom i zlom. Prežili sme tu záľahy snehu, viac ako týždňové mrazy okolo mínus 30, vytápalo nás z lesa, preháňali sa tu víchrice. Nik nám nič nedaruje a nik za nás nezakúri, nenanosí vodu, neopraví strechu, ba ju ani nepostaví… Počasie a príroda rozdávajú karty, a my sa prispôsobujeme…a učí nás to trpezlivosti a pokore. Že nie my sme pupok sveta. My sme do počtu.

Mokošin kruh

Ľudia združený do Mokošnho kruhu taktiež patria do okruhu slovansky ladených novopohanov. Jedná sa o drobnú skupinu rodnovercov z východného Slovenska. Vznikla na základoch Svätohája Rodnej Viery, ktorý sa kedysi odčlenil od jednej z najstarších slovenských novopohanských občín Perúnovho kruhu.

Osobne som kontaktoval vedenie skupiny a poprosil som ich vyjadrenie k situácii. V nižšie priloženej skrátenej odpovedi od Veleslavy sa stretávame s dôrazom na dodržiavanie opatrení, ku ktorým velí zdravý rozum a spoločenská spolupatričnosť. Odmietajú konšpiračné teórie o pôvode víru a taktiež v ňom nevidia božiu ruku. Skôr ho vnímajú ako generačnú skúšku, s ktorou sa máme popasovať podobne ako naši predkovia so svetovými vojnami.

„Novodobí pohania nie sú uzatvorená komunita. Chodíme do práce, do školy, medzi ľudí… Aj v tejto situácii sa musíme prispôsobiť, ako všetci ostatní. Pracujeme v rôznych oblastiach a tak niektorí stále chodia do práce aj v tejto situácii a iní, ako napríklad aj ja, pracujú z domu. Za našu občinu Mokošin kruh, ale aj za mnohých ďalších pohanov, ktorých poznám, môžem povedať, že situáciu berieme zodpovedne.

Samozrejme, museli sme zrušiť obrady a akcie, ktoré sme mali naplánované. Uvedomujeme si, že stretávať sa vo veľkom počte alebo piť z jedného rohu, ako to na obradoch robievame, nie je v momentálnej situácii ani náhodou bezpečné. Osobne si myslím, že žiadna viera by nemala byť dôležitejšia, než bezpečnosť a zodpovednosť za ostatných. Ani tá naša. Žiadne božstvo nás nezachráni, keď budeme nasilu robiť všetko preto, aby sme nakazili seba alebo ostatných.

Dôležitou súčasťou Rodnej viery je aj kult predkov. Prečo o tom hovorím? Naše babky a dedkovia, prababky a pradedkovia toho tiež veľa prežili. Boli vojny, epidémie, hladomor či prírodné katastrofy a oni to museli zvládnuť. My máme v podstate šťastie, že jediné, čo musíme urobiť, je sedieť doma. Aj týmto si môžeme našich predkov svojím spôsobom uctiť. Buďme zodpovední a trpezliví.“

Tartaria

Štvrtým článkom slovenskej pohanskej skladačky sú priaznivci slovansko-árijský véd. Charakterizuje ich viera v alternatívne dejiny Slovanov ako prastarého vyvoleného národa, rusofilstvo, „matrixovskými“ teóriami o kybernetickom zotročení ľudstva vládnymi vrstvami a akulturácia New Age konceptov (čakry, energia, astrál) do novopohanského slovníka.

Na tému koronavírusu sa védisti zoširoka rozpísali na svojej internetovej stránke tartaria.sk. Ich prístup charakterizuje odmietanie existencie vírusu a teórie o globálnym sprisahaní jezuitov. V texte sa často objavujú výrazy ako „globálna psychóza“ či „kontrola“. Očakávajú blízky koniec známeho sveta a prechod do nového Zlatého veku duchovne zrelých ľudí. Súčasná kríza je predzvesťou novej éry a vyvrcholí porážkou jezuitov.

„Zatiaľ môžeme iba hádať, prečo dali chrípke názov „Korona“ a zároveň jej začali robiť takú globálnu reklamu. Cieľ môže byť iba jediný: dostať pod kontrolu absolútne každého človeka. Potrebujú, aby sa ľudia v čo najväčšej miere postavili jeden proti druhému, aby jeden druhému nepomáhal, aby každý človek videl v druhom človeku nebezpečenstvo. […]

„Dnes záleží výlučne na uvedomelom konaní každého človeka a z toho vyplývajúcich emanácií, ktoré vyžaruje a ktoré formujú životný priestor. Napríklad pred nejakým časom bol zničený egregor kresťanstva. Ale to nič nemení na veci, že bioroboti jeho energie neustále privolávajú. Inými slovami, kto ide vlastnou cestou, pre toho prekážky už neexistujú, ale kto uznáva moc iných subjektov nad sebou – egregory a matrice – ten im stále podlieha (je to jeho/jej slobodné rozhodnutie). Rozhoduje len a jedine stav vlastnej mysle a z neho vyplývajúce kroky. Žiadne „implicitné“ oslobodenie – nezávislé od osobného pochopenia, rozhodnutia a konania – nenastane.“

Záver

Ako ukazujú príklady, každá slovenská novopohanská občina pristupuje k téme víru svojsky. Tak ako aj v prípade iných náboženstiev sa konceptualizácia koronavírusu spája hlavne s vnímaním budúcnosti očami konkrétnej pohanskej skupiny. Aj preto Žiarislav vidí vo vírusu nádej na obrodenie slovenského národa, Weleslawa s Duchoslavom príležitosť na očistu spoločnosti, rodnoverci zase zdôrazňujú hodnoty harmonického spolužitia veriacich a neveriacich a védisti chápu koronu ako znamenie skorého príchodu Zlatého veku, ktorý odstráni súčasný nefungujúci svet.

Zdroje

https://www.tartaria.sk/ponimanie/udalosti/642-svaeta-korona

https://www.ziarislav.sk/vypnutie-ako-prechodovy-obrad-na-zeleny-stvrtok-vo-svatohaji-duse/

https://www.ziarislav.sk/nastup-koronaviru-zmenil-svet-viac-ako-pad-dvojiciek-nie-hnus-ale-dar/

https://karpatskypecuch.org/2020/03/30/jedlo-v-karantene-3/

https://karpatskypecuch.org/2020/03/26/jedlo-v-karantene-1/

Náhledová fotografie: Žiarislav a korona (zdroj: www.ziarislav.sk).

Psali jsme v Dingiru:

téma 1/2002: Současné novopohanství: zde.

téma 1/2015: Pohanství dnes: zde.

Související články o pohanství:

Slovanský kruh a koronavirus: zde.

Kult bohyně Mokoši je zase živý: zde.

Novodobé pohanské posvátné místo Gabreta: zde.

Pohanské místo ve Sluneční zátoce: zde.

Neznámi útočníci poškodili sochy na novopohanskej svätyni na Slovensku: zde.

Některé související články o koronaviru:

Čeští šamané a koronavirus: příležitost k transformaci: zde.

Virus jako odplata (1. díl série „Náhody neexistují, aneb o koronaviru perspektivou religionisty“): zde.

Wu-chan o svátcích zesnulých (1. díl série „Čínské tradice v době koronavirové“): zde.

Skončí to hned po Pesachu: korona podle gematrie: zde.

Korona versus judaismus: zde.

Nelíbejte mezuzu: zde.

Svědkové Jehovovi: koronavirus jako znamení posledních dnů: zde.

Subscribe
Upozornit na
guest
2 Komentáře
Nejnovější
Nejstarší Dle hlasů
Inline Feedbacks
View all comments
Tomas Rajnic
Tomas Rajnic
9. 11. 2020 16:05

Tartaria idu zvlastnou cestou…

Tomas Rajnic
Tomas Rajnic
9. 11. 2020 15:58

Veronika Kickova :”A musíme začít tím, že o nich mnoho nevíme: máme k dispozici jen archeologické nálezy, skoupé záznamy kronikářů a ještě skoupější pozůstatky ve folkloru. A potom samozřejmě různé vize a fabulace, některé bohužel naprosto zkázonosné, patřící spíš do oblasti psychologických a psychiatrických diagnóz: nejrůznější s rasismem hraničící nápady o ufoslovanech, sebestředné projekce a myšlenkové orgie; jiné úsměvně neškodné a další přínosné svým důrazem na posvátnost všeho živého či citlivým hledáním současné náplně starých obsahů. Házet všechno, v zkratkovité reakci na bující nacionalistické tendence, do jednoho pytle je veliké zjednodušení a nedorozumění.”