Nasledujúci text sa pokúša načrtnúť niektoré udalosti slovenskej náboženskej scény v roku 2025. Ide o výber a interpretáciu javov, ktoré boli v uplynulom období najvýraznejšie vo verejnom priestore, médiách a odborných diskusiách. Slovenské náboženské prostredie zostáva naďalej pluralitné, vnútorne diferencované a niekedy napäté medzi tradičnými formami religiozity, sekulárnym charakterom štátu a meniacimi sa spoločenskými očakávaniami.
Najpočetnejším a spoločensky najviditeľnejším náboženským aktérom zostáva Rímskokatolícka cirkev. Pohľad na ňu prechádzal aj v roku 2025 dvojitým spektrom. Na jednej strane cirkev naďalej zohrávala významnú úlohu v oblasti pastorácie, sociálnej pomoci a kultúrneho dedičstva, na druhej strane čelila pokračujúcej kritike a strate dôvery časti verejnosti a svojich veriacich. Osobitne rezonovali prípady sexuálneho zneužívania maloletých duchovnými, vrátane medializovaných káuz z minulosti, ktoré opätovne otvorili otázky zodpovednosti, transparentnosti a spolupráce cirkevných štruktúr s orgánmi činnými v trestnom konaní. Tieto prípady zároveň poukázali na rozdiely medzi kanonickým a civilným právnym riešením deliktov a na dlhodobé dôsledky pre obete aj inštitucionálnu dôveryhodnosť cirkvi.
Popri tom pretrvávala verejná diskusia o financovaní cirkví zo štátneho rozpočtu, najmä v kontexte konsolidácie verejných financií a rastúcich sociálno-ekonomických tlakov. Otázka primeranosti, transparentnosti a budúcnosti tohto modelu sa stala opakovanou témou politických aj odborných debát bez toho, aby sa zatiaľ konštruovalo jednoznačné systémové riešenie.
Osobitnú pozornosť si v tomto kontexte zaslúži aj generačná výmena v najvyšších cirkevných štruktúrach. V roku 2025 dosiahli kanonický vek 75 rokov hneď traja významní slovenskí biskupi – bratislavský eparchiálny biskup Peter Rusnák (6. septembra), košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober (3. novembra) a žilinský biskup Tomáš Galis (22. decembra). V súlade s kánonickým právom sú povinní predložiť pápežovi svoju rezignáciu, čím sa otvára priestor pre personálne rozhodnutia, ktoré môžu mať zásadný vplyv na ďalšie smerovanie Katolíckej cirkvi na Slovensku. Očakávané zmeny vo vedení diecéz a eparchií sa nebudú týkať iba administratívnej kontinuity, ale aj symbolickej roviny – otázok štýlu vedenia, schopnosti reagovať na spoločenské výzvy, mieru otvorenosti voči reformným impulzom a spôsobu komunikácie cirkvi s veriacimi i širšou verejnosťou. V situácii oslabenej dôvery a narastajúceho tlaku na transparentnosť môžu byť tieto personálne rozhodnutia jedným z určujúcich faktorov budúceho postavenia cirkvi v slovenskej spoločnosti.
V roku 2025 sa výraznejšie prejavili aj kontroverzie spojené s verejnými vystúpeniami niektorých cirkevných predstaviteľov k spoločenským a politickým otázkam. Vyjadrenia k pandémii, očkovaniu, vojne na Ukrajine či k právam menšín boli v niektorých prípadoch vnímané ako presahujúce rámec duchovnej autority a prispievali k polarizácii verejnej diskusie. Tieto situácie opätovne otvorili otázku hraníc medzi slobodou náboženského prejavu a rešpektovaním sekulárneho charakteru štátu.
Okrem veľkých cirkví vzbudzovali pozornosť aj menšie alebo nové náboženské a spirituálne spoločenstvá, pri ktorých sa v médiách a v odbornej obci objavovali obavy z možných manipulatívnych praktík, silnej vnútornej kontroly členov či sociálnej izolácie. Tieto prípady oživili diskusiu o úlohe štátu pri ochrane základných práv jednotlivcov a o hraniciach náboženskej slobody v pluralitnej spoločnosti.
Popri uvedených napätiach však rok 2025 priniesol aj významné stabilizačné a zjednocujúce momenty. Takým je podpísanie Spoločnej deklarácie o podpore náboženských slobôd, demokratických hodnôt a miestnej samosprávy dňa 9. apríla 2025 v Bratislave. Deklaráciu podpísali Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Konferencia biskupov Slovenska (KBS), Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike (ERC) a Ústredný zväz židovských obcí na Slovensku (ÚZŽOS). Tento akt predstavuje významný prejav ekumenického a medzináboženského porozumenia, ako aj ochoty náboženských spoločenstiev spolupracovať s miestnou samosprávou pri ochrane základných demokratických hodnôt. Deklarácia zdôrazňuje náboženskú slobodu ako prirodzené ľudské právo, podporu občianskej angažovanosti a kultúru dialógu v prostredí miest a obcí, ktoré sú chápané ako prirodzený priestor stretu rôznorodých identít a životných skúseností.
Zároveň je dôležité, že dokument – hoci sa hlási k židovsko-kresťanskej tradícii ako hodnotovému zdroju – rešpektuje sekulárny charakter Slovenskej republiky. Náboženské tradície sú v ňom interpretované predovšetkým ako etický a kultúrny príspevok k demokratickej spoločnosti, nie ako základ pre osobitné či privilegované postavenie konkrétnych vierovyznaní.
Druhým podujatím na zmiernenie napätia sa uskutočnilo 16. novembra 2025 v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave, išlo o celoslovenské podujatie s názvom Deň odprosenia, ktoré spoločne zorganizovali Konferencia biskupov Slovenska a Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike. Podujatie malo výrazný symbolický rozmer, a zároveň nadväzovalo na širšie úsilie cirkví reflektovať vlastnú zodpovednosť v súčasnej spoločnosti. Obsahovo bolo podujatie zamerané na pokánie, prosbu o odpustenie a obnovu narušených vzťahov, a to nielen v medzicirkevnom kontexte, ale aj vo vzťahu cirkví k spoločnosti ako takej. Predstavitelia rôznych kresťanských cirkví vo svojich príhovoroch a modlitbách zdôrazňovali potrebu vnútorného zmierenia, sebareflexie a prijatia zodpovednosti za vlastné zlyhania. Významnou súčasťou programu bolo aj pomenovanie siedmich tematických oblastí zlyhaní, ktoré sa dotýkali najmä: narušenej jednoty medzi cirkvami, morálnych a pastoračných zlyhaní, nedostatočnej schopnosti cirkví reagovať na utrpenie a zraniteľnosť jednotlivcov, ako aj širších otázok vzťahu cirkví k moci, autorite a spoločenskej zodpovednosti. Z hľadiska náboženskej scény možno Deň odprosenia interpretovať ako pokus o kolektívnu sebareflexiu kresťanských cirkví v situácii, keď ich verejná autorita čelí zvýšenej kritike a klesajúcej dôvere. Zároveň ide o udalosť, ktorá má výrazný ekumenický rozmer a signalizuje snahu o prehĺbenie spolupráce medzi cirkvami nad rámec doktrinálnych rozdielov.
Slovenská náboženská scéna roku 2025 sa tak javí ako prostredie vnútorných rozporov, sporov a neistôt, ale zároveň aj ako priestor hľadania nových foriem spolužitia, dialógu a spolupráce. Napätie medzi tradíciou a modernitou, medzi náboženskou identitou a sekulárnym rámcom štátu, zostáva určujúcim znakom tohto vývoja.
Náhledový obrázek ze zdroje zde.
Psali jsme v Dingiru
téma Náboženství na Slovensku I, Dingir 24 (1), 2021
téma Náboženství na Slovensku II, Dingir 24 (3), 2021
Související články:
