Náboženské témy rezonujú slovenským mediálnym priestorom nielen v súvislosti so sčítaním ľudu, ale aj kvôli niektorým návrhom kresťanských politikov.
Anna Záborská koncom januára 2021 prišla s nápadom, že by poskytovatelia duchovných služieb mali byť po legislatívnej stránke braní ako zdravotníci. Definícia zdravotníckych služieb sa mala rozšíriť o „duchovnú službu a starostlivosť podľa osobitného predpisu“. Vďaka tomu bude možné „realizovať ústavné právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru“ aj v priestore nemocníc, do ktorých majú v súčasnosti kňazi zakázaní vstup. To pochopiteľne ťažko nesú veriaci, ktorí by sa radi vyspovedali alebo v extrémnych prípadoch prijali sviatosť posledného pomazania.
Celkom neprekvapivo sa návrh stretol vzhľadom k polarizácii slovenskej spoločnosti na ose veriaci – neveriaci s kritikou zo strany liberálnych médií a občianskeho združenia Ethos.
Významný slovenský sociológ Miroslav Tížik hlavné výhrady voči návrhu kresťanskej političky zhrnul do komentára „Cena duchovného zdravia“. V ňom prezentoval svoj pohľad na možné dôsledky návrhu:
„Zaradením duchovnej služby do zdravotnej starostlivosti a cirkvami poverených vykonávateľov duchovnej služby medzi zdravotných pracovníkov by totiž táto špecifická skupina ľudí získala nevídané možnosti a v podstate by rozvrátila základné princípy verejného zdravotníctva. Liečitelia duchom by dostali zákonné možnosti existujúcich zdravotných (nielen lekárskych) profesií, vrátane možnosti zadefinovať svoje výkony ako hradené zo zdravotnej poisťovne. No zároveň by nemali všetky povinnosti a obmedzenia (vrátane zodpovednosti) riadnych a kvalifikovaných zdravotných pracovníkov. Neboli by pod verejnou kontrolou, mali by však príjmy z verejných zdrojov a prístup do verejnej sféry.“
Anna Záborská dementovala kritiku, pretože jej cieľom bolo „uplatnenie práva pacienta na duchovnú starostlivosť a zároveň obsahoval povinnosť zdravotníckeho zariadenia mu duchovnú starostlivosť umožniť.“ Na druhú stranu veľmi rýchlo stiahla svoj návrh.
Necelý mesiac po návrhu slovenskej političky prišiel s ďalším nábožensky motivovaným nápadom na pomoc chorým minister vnútra Milan Krajniak (SME RODINA). Na svojom facebookovém účtu predostrel úvahu, že by Slovensko malo zvážiť otvorenie kostolov pre veriacich. A to preto, lebo kresťanom pravidelné modlitby a účasť na liturgiách pomáhajú lepšie zvládať emočne vypäté situácie v živote a údajne aj choroby.
„Čoraz častejšie nás klienti a aj zamestnanci zariadení žiadajú o duchovnú službu. Pretože na vlastnej aj sprostredkovanej skúsenosti vidia, že modlitba ľuďom pomáha. Zjednodušene povedané, v zariadeniach s covidom, kde sa s klientami chodí modliť duchovný ich denominácie, v prípade katolíkov vysluhuje aj sviatosti Svätého prijímania, spovede, pomazania chorých, z takýchto zariadení nám hlásia lepšie priebehy ochorení klientov, ktorí majú aj duchovnú pomoc.“
Výzva prišla len týždeň po tom, ako Konferencia Biskupov Slovenska vyzvala vládu na otvorenie kostolov. Otvára sa tým otázka, do akej miery (a či vôbec) sa jedná o koordinované aktivity, ktoré majú nakloniť vládu ako celok v prospech uvoľnenia pomyselných reťazí na verejnom náboženskom živote slovenských kresťanov. Návrhu vyjadrili podporu primárne veriaci. Napríklad na tradične katolíckej Orave silnejú hlasy volajúce po otvorení kostolov.
„Nemáme problém či už v prípade kostolov, alebo škôl investovať do germicídnych žiaričov, ktoré dezinfikujú vzduch. Namiesto rúška budeme nosiť respirátor, trváme však na tom, aby sme mohli otvoriť kostoly a školy. My predstavitelia samospráv a duchovní otcovia príslušných farností žiadame vládu o povolenie verejného slávenia bohoslužieb. Myslíme si, že potvrdenie z testovania v málo zamorených okresoch by malo byť skutočnou priepustkou nielen do veľkých automobiliek, závodov a supermarketov s potravinami, ale aj pre vzdelanie a relígiu,“ argumentuje starosta Mútneho.“
Kritiku si neodpustili niektoré médiá a politická strana Sloboda a solidarita. Odporcovia nápadu zaplavili Krajniakov facebookový status množstvo prudko lajkových „hejtov“, v ktorých sa vysmievali z kresťanstva a ministrovej viery, označili ho za drzého či argumentovali nutnosťou otvárať skôr školy, hotely či reštaurácie. Objavili sa aj tvrdenia, že koronavírus sa šíri ľahko v kostoloch. To je zjavne problém v USA, ak účastníci bohoslužieb ignorujú hygienické odporúčania. Premiér Igor Matovič sa s nápadom Milana Krajniaka nestotožnil z dôvodu vysokého počtu úmrtí denne (cca sto ľudí). Kostoly ostávajú naďalej oficiálne zatvorené, aj keď prax na malých dedinách môže byť iná.
Z religionistickej perspektívy sa stáva zaujímavým, ako sa odrazí dlhodobá paralýza verejného kresťanského života na podobách náboženského života slovenských veriacich. Zníži sa návštevnosť kostolov po korone alebo budeme svedkami silnej vlny záujmu o „zakázaný“ verejný náboženský život? Budú sa vracať „rekreační“ veriaci do kostolov na veľké sviatky alebo bude platiť porekadlo „zíde z očí, zíde z mysle?“. Urýchli sa trend transformácie tradičných kresťanských cirkví na menšie exkluzívne spolky, ako to prorokuje český sociológ Zdeněk Nešpor vo svojej analýze českej a slovenskej ponovembrovej religiozity? Do akej miery sa digitalizuje komunitný náboženský život aj po skončení pandémie?
Z Dingiru:
Dingir 24 (1), 2021, s tématem „Náboženství na Slovensku“ vychází 16. března 2021.
Související články:
Byť, či nebyť veriacim: Slovenské sčítanie ľudu 2021 a náboženstvo
Slovensko 2020: konzervatívna revolúcia, alebo kampaň proti kresťanstvu? I.
Slovensko 2020: konzervatívna revolúcia, alebo kampaň proti kresťanstvu? II.