Slovensko 2020: konzervatívna revolúcia, alebo kampaň proti kresťanstvu? I.

Už prvé povolebné komentáre opatrne upozorňovali, že Slovensku hrozí vďaka väčšiemu počtu kresťanských poslancov „konzervatívna“ revolúcia, o čom sa už na virtuálnych stránkach Náboženského infoservisu písalo (tu). Nasledujúci článok prináša súhrn aktuálneho diania a analýzu reakcií na zvýšený počet kresťanských politikov v slovenskom parlamente. Jeho pokračovanie budúci týždeň predstaví zase zamyslenie nad postupnými zmenami v slovenskej spoločnosti vo vzťahu k náboženstvu, ktoré sa odrážajú v súčasnej debate.

Pozornosť médií v apríli vyvolali videá s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím, v ktorých rozpráva o zázračnom príbehu konverzie jedného kamaráta, z ktorého Duch svätý vyhnal diabla jógy a okultizmu. Koncom mája sa objavil zostrih ministrovho staršieho vystúpenie v kresťanskej televízii LifeTV, v ktorej rozpráva o svojej viere v Krista ako jedného z motorov svojej politickej kariéry a o potrebe „božích ľudí“ v politike, ktorí by odolali zvodom moci vďaka kresťanskému morálnemu kódexu. Začiatkom júna sa zase objavilo kratučné video s ministrom financií Eduardom Hegerom, v ktorom ako najlepšieho radcu popisuje Ducha svätého. V slovenskej politike sa tak po dlhej dobe objavili významní politici, ktorí sa verejne hlásia k svojej viere, čo je po dlhej vláde nábožensky skôr vlažného Smeru zmena. Súčasný kabinet taktiež v rekordnom čase (pred povolením koncertov či otvorením galérií) umožnil konanie omší, ktoré boli zakázané kvôli pandémii koronavírusu.

Veľkú vlnu vášne vyvolalo odmietnutie koncoročnej správy slovenskej ombudsmanky Márie Patakyovej v parlamente. Vo svojej správe poukazovala na nedodržovanie práv rôznych menšín ako napríklad ľudí LGBTI, Rómov, slobodných matiek či fyzicky znevýhodnených ľudí. Liberálno-pravicové slovenské média ako Sme, Denník N či Aktuality.sk, ale aj český ľavicový Alarm začali biť na poplach, že sme svedkami kresťansko-konzervatívneho obratu v slovenskej politike. Ľudsko-právnych aktivistov zase postavil do pozoru odchod Olgy Pietruchovej (kritikmi častovanú prívlastkami ako „genderová aktivistka a kritička „bieleho odpadu“) z pozície riaditeľky odboru rodovej rovnosti Ministerstva pre sociálne veci a rodinu kvôli tlaku novozvoleného kresťanského ministra Milana Krajniaka a zvýšenému vplyvu Konferencie biskupov Slovenska na legislatívu. Ten za jej náhradu vymenoval v polovici júna Annu Verešovú, pro-life aktivistku a neúspešnú poslaneckú kandidátku za Kresťansko-demokratickú stranu (KDH).

K veľkému zomknutiu liberálno-sekulárne časti spoločnosti došlo v prípade verejnej mediálnej podpory protestantského liberálneho intelektuála Michala Havrana, ktorý čelí súdnemu procesu za hanlivé výroky z článku o známom slovenskom kňazovi (a odporcovi ideí LGBTI) Mariánovi Kuffovi. Havran sa v diskusnej relácii novín Sme explicitne vyjadril, že za súdom vidí tlaky z prostredia slovenskej katolíckej cirkvi. I keď na tomto mieste by sa patrilo dodať, že Havran v duchu evanjelickej tradície kritizuje slovenských katolíkov za povrchnosť viery či idolatriu a je s nimi na nože dlhodobo. V priebehu apríla a mája sa objavilo množstvo internetových blogov z virtuálnych pier sekulárnych liberálov, ktoré v rôznej miere kritizovali rastúci vplyv kresťanstva na slovenskú politiku. Ďalším z prejavov týchto aktivít je napríklad kritika objektivity kresťansko-konzervatívnej televíznej relácie Do Kríža, v ktorej sa v polovici mája objavila diskusia na tému potratov so štyrmi mužmi. Stone’s gathering made an attempt to make fake ids for its workers to wear, and its workers wanted to tape citizens and lead counterfeit "leave surveys," endeavors that political decision specialists say gambles with scary and confounding electors. Or possibly that is the thing the gathering was intending to do before The Huffington Post got some information about it on Tuesday. The dubious Trump partner, long known for his exposed knuckled political strategies, said that vital recommendations on his gathering’s sites were there without his insight, and guaranteed.

Pre túto chvíľu je stále náročné predpovedať, ako novozvolení kresťanskí poslanci zmenia slovenskú politiku. Od volieb stále uplynulo len pár mesiacov. Prečo je okolo nich toľko rozruchu, keď zatiaľ nič neurobili okrem pár mediálnych vyhlásení? A napriek tomu sme na Slovensku svedkami ďalšieho dejstva kultúrnej vojny. Kde sa nachádzajú korene súčasného napätého vzťahu medzi kresťanskými politikmi a liberálnymi ateistami?

V roku 2015 na Slovensku prebehlo neúspešné referendum za rodinu (proti manželstvám osôb rovnakého pohlavia, proti adopciám detí párov rovnakého pohlavia a proti povinnosti sexuálneho vyučovania a eutanázii), ktoré zorganizovali slovenskí aktivisti pro-life z Aliancie za rodinu. Aj keď bola účasť na ňom mizivá (21,41%), kampaň okolo referenda zviditeľnila kresťanských aktivistov. Dostali priestor vo všetkých médiách a už vtedy ich nábožensky motivované snahy silne kritizovali liberáli a ateisti.

Časť spoločnosti sa taktiež nedočkala politickej zmeny, ktorú očakávala vo voľbách. Slovenskom pred dvomi rokmi hýbali veľké protesty spôsobené zavraždením Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vláda Smeru sa vyčerpala, aj keď sa počas jeho éry nebývalo zdvihla ekonomická úroveň Slovákov a Sloveniek. Veľkou témou sa stal boj s korupciou. Množstvo ľudí očakávalo zmenu a nálada v spoločnosti sa miestami blížila k psychóze obdobia konca Mečiarovej doby v roku 1998. Fico naozaj padol a namiesto neho „na trón“ nastúpil Igor Matovič so svojou stranou Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ktorý si kariéru dlhodobo staval na protikorupčnej agende.

Voľby 2020 nepriniesli len odsun Smeru od moci, ale aj prehru liberálnej strany Progresívne Slovensko, ktorej ušiel parlament o 0,1%. Jej program sa príznačne volal „Bod zlomu“. Slovenskí liberáli ostali prakticky bez hlasu v parlamente a v šoku. Podobá situácia nastala v roku 2012, keď počas protestov kvôli kauze Gorila zažili otras fanúšikovia pravice, pretože ich hrdinovia protimečiarovského boja mali prsty namočené v korupcii. Prieskumy Progresívne Slovensko favorizovali a strana mala byť tvárou progresívnej zmeny Slovenska na vyspelý štát. A namiesto toho parlament zaplnili konzervatívno-kresťanskí politici z kandidátky OĽaNO a kresťanskí ultrakonzervatívci z kandidátky strany Mariána Kotlebu. Akoby sme sa očami liberálov vrátili „do stredoveku“, čo sa stalo vďačným námetom množstva internetových meme.

Osobne si myslím, že šok z volebného neúspechu slovenských liberálov vo voľbách je doteraz taký silný, že podvedome „vypenil“ v podobe veľmi ostrej mediálnej reakcie voči úspešným kresťanským politikom. Pracovne tento jav môžeme pomenovať ako religiofóbiu, doslova strach z náboženstva. Preto tón diskusie miestami (ale nie u všetkých) prechádza až do hystérie (titulok ako Cirkevní lobisti sú väčší strašiak ako Istanbulský dohovor a domáce násilie je väčší satan ako joga) a strašenia teokraciou (Slovensko chce opět zpřísnit interrupce. Lékaři mají strach projevit nesouhlas). A ten istý jav (fóbiu z liberálov) môžeme pozorovať aj na druhej strane tábora, kde sa straší gendrovou ideológiou (Škandalózna reakcia urazenej Oľgy Pietruchovej: Archetypálni samci ako Oliver Andrásy by v USA bručali v base) ako druhom novodobého moru. Na druhú stranu treba pripomenúť, že nie všetky reakcie sú vyslovene podráždené a veľké percento z nich predstavuje liberálny či konzervatívny pohľad na problematiku potratov či partnerských práv ľudí rovnakého pohlavia.

Aktuálny vnútrospoločenský konflikt, v ktorom kresťania určujú témy a liberáli na ne tu vášnivejšie, tu racionálnejšie reagujú, však reálne nepomáha odstrániť problémy, ktoré trápia Slovensko vo vzťahu k náboženstvu. Tými sú napríklad mechanizmy financovania náboženských spoločenstiev (z daní všetkých občanov, vrátane neveriacich) či pravidlá registrácie náboženských spolkov (kvórum je nastavené pre päťmiliónové Slovensko päťdesiattisíc aktívnych členov s trvalým pobytom a slovenským občianstvom).

Pokračovanie budúci týždeň.

Odborné zdroje:

Tížik, Miroslav, Náboženstvo vo verejnom živote na Slovensku: zápasy o ideový charakter štátu a spoločnosti, Bratislava: Sociologický ústav SAV, 2011.

Mediálne zdroje:

Havran: Arcibiskup o mne hovorí ako o ancikristovi, nikdy som ho nepočul hovoriť tak o Kotlebovi: tu.

Záborská: Liberáli sa nemusia báť, nebudeme v parlamente extrémisti: tu.

Lucia Ďuriš Nicholsonová: Cirkevní lobisti sú väčší strašiak ako Istanbulský dohovor a domáce násilie je väčší satan ako joga: tu.

Ludmila Hamplová: Slovensko chce opět zpřísnit interrupce. Lékaři mají strach projevit nesouhlas: tu.

Mina Baginová, Maja Vusilović: Pod Tatrami se stmívá: nová slovenská vláda a snahy o omezování reprodukčních práv: tu.

Ťažký týždeň: Cesta do stredoveku: tu.

Matej Makovický: Anna Záborská chce kurací plátok na prírodno: tu.

Krajčího nahrávka o stretnutí s duchom svätým: Z mojich úst sa valili zvláštne jazyky: tu.

DNES: Marek Krajčí | S07 | E03: tu.

Minister financií telepaticky získava rady od Ducha Svätého: tu.

Škandalózna reakcia urazenej Oľgy Pietruchovej: Archetypálni samci ako Oliver Andrásy by v USA bručali v base: tu.

Ďalšie zdroje:

Referendum na Slovensku v roku 2015, Wikipedia: tu.

Náhľadová fotografia: Video life.tv.

Související příspěvky:

Na Slovensku sa od januára 2020 zmenil zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností.

Skloní nová slovenská prezidentka hlavu pred cirkvou? – Náboženské aspekty slovenskej prezidentskej voľby.

Vo vysielaní RTVS sa objaví nový diskusný program „Do kríža“.

Subscribe
Upozornit na
guest
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments