Schyľuje sa na Slovensku k odluke štátu od cirkvi?

Miroslav Žiak, poslanec vládnej liberálno-pravicovej strany Sloboda a Solidarita (SaS), inicioval začiatkom júla 2020 prostredníctvom mediálneho vyhlásenia plán spustiť diskusiu o odluke štátu od cirkvi. Podľa jeho slov sa jedná o jednu nesplnenú požiadavku Novembra 1989, a zároveň pripomenul sumu peňazí, ktoré registrované náboženské spoločenstvá dostali na rok 2020, bolo to 52 miliónov eur. Aj keď sa spočiatku zdalo, že sa bude jednať len o spestrenie uhorkovej sezóny, nebolo tomu tak.

Premiér Igor Matovič sa voči aktivitám koaličného kolegu pomerne ostro vyhranil a nasledovalo ďalšie kolo novinových článkov z oboch strán barikády, ktoré z obsahového hľadiska neprinášali nič nové oproti jari. Ateisti a inoverci apelujú na sekulárny charakter slovenského štátu podľa ústavy. Kresťanskí aktivisti zase argumentovali adekvátnosťou súčasného nastavenia vzťahu štátu a cirkvi. Avšak je cítiť z mediálnych vydarení, že kresťansky zameraní politici už nie sú v ofenzíve, ale dostali sa do defenzívy spôsobenej tlakom liberálnych sekularistov.

Rozvírenie debaty o odluke cirkvi prinieslo dva zaujímavé anketové výskumy – o odluke cirkvi od štátu a o ochote platiť cirkvi z vlastných peňazí. Tie naznačujú v komparácii so starším prieskumom „Demokratickosť a občania na Slovensku“ (DOS) Miroslava Tížika a Milana Zemana na vzorke 1 215 respondentov z roku 2014 vzťahy Slovákov k náboženstvu, primárne k jeho tradičnej kresťansko-katolíckej podobe.

Spoločnosť Nielsen Admosphere vykonala prieskum technikou jednotného online dotazníka metódou CAWI v priebehu augusta 2020 na vzorke 514 respondentov. Ten ukázal, že za odluku je 51,8 % Slovákov, proti je 20,3 % a 27,9 % na túto tému nemá názor. Tieto čísla na prvý pohľad narúšajú tradičný obraz Slovenska ako konzervatívnej katolíckej krajiny, v ktorej sa hlási 62,2 % ľudu ku katolicizmu podľa sčítania z roku 2011. Zároveň do veľkej miery sedia so zisteniami z výskumu DOS 2014, ktoré naznačili, že len 21 % opýtaných sa považovalo za aktívnych veriacich a 20,8 % ľudí podporuje myšlienku silného prepojenie štátu a cirkvi Starší výskum sa taktiež pýtal na odluku cirkvi od štátu, avšak ponúkol pestrejšie možnosti na odpovede okrem súhlasu s odlukou (31,34 %) aj „podpora cirkví v niektorých oblastiach verejného záujmu“ (26,24 %), „podpora pre cirkvi a aktivity určené len pre vlastných členov“ (5,26 %), „štát má podporovať hodnoty a záujmy tradičných kresťanských cirkví“ (15,61 %), „štát ma podporovať a presadzovať záujmy najväčšej – katolíckej cirkvi“ (5,25 %) a „neviem“ (16 %).

Na základe porovnanie údajov z oboch výskumov sa dá povedať, že ten aktuálny nebol úplne šťastne koncipovaný, pretože odmietol rozlišovať medzi jemnými nuansami v miere podpory cirkví (viď pozitívne vnímanie cirkevnej charity), kvôli ktorému sa mohlo veľa respondentov prikloniť k odpovedi „neviem“. Tak či onak, sú viditeľné tendencie Slovákov k odmietaniu prepojenia cirkví so štátom prostredníctvom jej financovania, prípadne len ich čiastočnej podpory (napríklad na udržiavanie kultúrnych pamiatok).

S druhým prieskumom prišla agentúra Focus na vzorke 1 022 respondentov pre TV Markíza s nasledujúcou otázkou: „V posledných týždňoch sa opätovne objavila téma odluky cirkví od štátu a ich financovania. V tejto súvislosti sa chceme opýtať – boli by ste ochotný/á pravidelne prispievať nejakej cirkvi z vašich peňazí?“

Ako náhle sa otázka stočila čisto na finančný rozmer, Slováci veľmi výrazne odmietajú financovať aktivity cirkví z vlastných vreciek. Až 76,6 % účastníkov výskumu by v prípade vzniku náboženskej dane neprispelo na fungovanie cirkevných inštitúcií. Na druhú stranu opäť treba reflektovať špecifické finančné zameranie ankety, podľa ktorej sa ani pravidelný návštevníci kostolov nezhodnú na potrebu financovať cirkev – len 51,9 % veriacich, ktorí chodia do kostola viackrát týždenne sú ochotní cirkvi prispieť na jej fungovanie. To môže súvisieť s názorom, že katolícka cirkev je bohatá medzinárodná organizácia, ktorá je schopná dofinancovať výdaje svojich „pobočiek“ po celom svete. Je však veľmi náročné tvrdiť čokoľvek na základe podobne položenej anketovej otázky bez ďalších doplňujúcich informácií, preto treba závery podobných ankiet doplniť s ďalšími výskumami.

Skoro polovica respondentov z výskumu DOS 2014 (46,2 %) sa prikláňa k možnosti samostatného financovania náboženských spoločenstiev, ale zase 30,83 % vyhovuje súčasný slovenský model – najviac fanúšikov má tento prístup medzi slovenskými katolíkmi. Zároveň výskum zachytil omnoho väčšie množstvo ľudí s nevyjasneným názorom na tému (10,84 %) a časť respondentov sa odpovedi z rôznych dôvodov vyhla (12,1 %). Názory sa ideálne podoby financovania sa líšia – 27,51 % vyhovuje súčasný model štátnych príspevkov (najčastejšia odpoveď u katolíkov), 10,18 % z časti daní bez zníženia príjmov (populárne riešenie u evanjelikov) a len 6,04 % navrhuje platiť extra daň (primárne ateisti). Samofinancovanie cirkví z výnosov majetkov a milodarov považuje na najlepšie riešenie 28,27 % ľudí, primárne ateistov (53 %), ale aj pätina katolíkov, evanjelikov a iných veriacich ľudí. Aj súčasná, aj minulá anketa tak ukazujú, že Slováci sa nezhodnú na ideálnej podobe financovania činností náboženských spolkov. So spoľahlivosťou môžeme konštatovať len fakt, že slovenskí ateisti podporujú viac samofinancovanie a že najväčšia skupina slovenských katolíkov (37,3 %) podporuje užšie prepojenie štátu s cirkvou prostredníctvom jej financovania, ale nie je vo väčšine (viď vysoké čísla veriacich, ktorý odmietajú cirkevnú daň v roku 2020 – 46,5 % medzi pravidelnými návštevníkmi kostolov, 61,6 % v skupine raz do týždňa a 87,6 % v skupine raz ročne).

Hypotetická cirkevná daň by bola podľa zistení DOS 2014 prijateľná až pre 46,51 % respondentov všetkých vierovyznaní, neprijateľná pre 27,52 % a skoro rovnako percento nevie (26 %). Takto prudko odlišné čísla na podobnej vzorke ľudí (2020:1022 verzus 2014:1215) môžu súvisieť s vybičovanou atmosférou súčasnosti, keď kritika kresťanských politikov stala dominantnou témou mediálneho diskurzu jari a leta 2020 a posunom v myslení Slovákov z rôznych dôvodov v prospech odluky cirkvi od štátu (pribúda ateistov, ubúda kresťanov, dlhodobý mediálny tlak periodík Denník N a SME, šetrenie kvôli korona krízi).

Už len tento stručný prelet svetom dostupných čísiel ukazuje, že vzťah Slovákov k religiozite je komplexný a nie je možné urobiť absolútne rovná sa medzi slovenskou identitou a kresťanstvom. Viaceré čísla z výskumov naznačujú, že tvrdé jadro slovenských veriacich tvoria približne 20% obyvateľov Slovenska (podobne ako v Českej republike – 20,8 % veriacich v roku 2011) a že čísla zo sčítaní obyvateľov, Vatikánska zmluva a kresťanskí politici v parlamente hovoria len veľmi málo o úlohe viery v identite Slovákov. Taktiež môžeme pozorovať nejednotnosť veriacich v otázkach financovania náboženských aktivít a v dlhodobom horizonte sa bude len zintenzívňovať debata o odluke štátu od cirkvi kvôli vysokému podielu ľudí odmietajúcich model štátnej podpory cirkví (50 až 75 %). Oddelenie štátu veľmi pravdepodobne nepríde v krátkodobom horizonte, ale strednodobom sa stane neodvratným kvôli trendu rastúceho počtu ateistov a inovercov a prípadnému ďalšiemu poklesu proklamovaných veriacich tradičných cirkví.

Odborné zdroje:

Religiozita obyvateľov Slovenska a postoje občanov k náboženstvu. Demokratickosť a občania na Slovensku II.: Pramenno-analytická publikácia. Dostupné online: tu.

Mediálne zdroje:

Peter Lucian Baláž: Zašpinené slovenské evanjelium. Dostupné online TU.

Michal Katuška: Prieskum: Ak by sa cirkvi odlúčili od štátu, zo svojho by im prispelo len minimum ľudí Dostupné online TU.

SITA: Prieskum: Za odluku cirkví od štátu je takmer 52 percent Slovákov. Dostupné online TU.

Pravda, TASR: Matovič kritizoval postoj SaS v otázke odluky cirkvi od štátu Dostupné online TU.

Vladimír Meloun: Miroslav Žiak – Odluka bude dlhý proces. Dostupné online TU.

Ethos víta iniciatívu SaS v oblasti odluky: Dostupné online TU.

Matúš Hagara: S finančnou odlukou cirkví od štátu to nie je také ľahké ako si myslia v SaS. Dostupné online TU.

Žiarislav: Nech žije cirkev. Ale – za svoje! Online TU.

Související příspěvky:

­Slovensko 2020: konzervatívna revolúcia, alebo kampaň proti kresťanstvu? I.

Slovensko 2020: konzervatívna revolúcia, alebo kampaň proti kresťanstvu? II.

Skloní nová slovenská prezidentka hlavu pred cirkvou? – Náboženské aspekty slovenskej prezidentskej voľby.

Na Slovensku sa od januára 2020 zmenil zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností.