V pondelok 17. 3. 2025 podvečer sa v priestoroch komunitného centra Žižkostel, prevádzkovaného Cirkvou československou husitskou (CČSH) v pražskej štvrti Žižkov, zhromaždilo niekoľko desiatok ľudí z odlišných etnických, kultúrnych, náboženských a ideových skupín. Nielen moslimovia, ale tiež Židia, kresťania, buddhisti, členovia africkej komunity, humanisti a ateisti rôznych národností totiž prijali pozvanie Ahmadijského moslimského spolku v ČR (AMS), aby sa zúčastnili iftaru – prerušenia pôstu počas moslimského mesiaca ramadánu a následnej spoločnej večere.
Celé podujatie trvalo viac než dve hodiny a jeho základom bol dôsledne pripravený a moderovaný program. Jeho oficiálna časť začala o 17:00 privítaním prítomných a recitáciou z Koránu v arabčine s následným pretlmočením obsahu prednesenej súry v češtine – a prostredníctvom titulkov projektovaných na premietacie plátno – i v angličtine. Príslušnú súru v arabčine zarecitoval Kašif Džandžua, imám, teológ a predseda AMS. Nasledovala krátka video prezentácia ahmadijského učenia i samotného spolku a jeho charitatívnych, vzdelávacích a kultúrnych aktivít.
Prítomným sa následne prihovoril Robert Řehák z Ministerstva zahraničných vecí ČR, zvláštny zmocnenec pre holokaust, medzináboženský dialóg a slobodu vyznania a aktuálny predseda Aliancie čl. 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv zameranej na slobodu náboženstva či presvedčenia (Article 18 Alliance). Zdôraznil význam medzináboženských kontaktov na rozličných úrovniach, sebareflexie (napr. aj prostredníctvom humoru) a spoločného úsilia o prekonávanie autoritárskych a fašizoidných tendencií v rôznych spoločnostiach po celom svete.
Súčasťou programu boli tiež príhovory zástupcov viacerých náboženských spoločností. Pozvanie prijali rabín Michael Dushinsky, zástupca zen-buddhistickej komunity Jakub Koldovský, farár pre menšiny Českobratskej cirkvi evanjelickej (ČCE) Mikuláš Vymětal a už zmieňovaný imám Kašif Džandžua. Vo svojich referátoch hovorili nielen o pôste vo svojich vlastných tradíciách, ale tiež o potrebe pestovať medzináboženský dialóg, spoločne prekonávať rasizmus a xenofóbiu a aktívne podporovať snahy o mier, porozumenie a solidaritu.
Súčasťou programu bolo takisto už tradičné odovzdanie ocenenia za mimoriadne úspechy na poli „mierového pokroku“. Recipientom pre tento rok bol Robert Řehák. Organizátori ho ocenili za jeho prínos pre slobodu náboženského či ideového presvedčenia a porozumenie medzi rozmanitými skupinami ľudí. Za špeciálnu zmienku stojí, že dr. Řehák toto úsilie presadzuje okrem iného na pôde diplomacie a medzinárodných vzťahov.
O 18:10 nasledovalo zvolanie k modlitbe (azán, adán), ku ktorej boli pozvaní všetci prítomní. Program ukončila večera formou bohatých bufetových stolov s jedlami z juhoázijskej kuchyne. Väčšina účastníkov ešte zotrvala na podujatí v neformálnych rozhovoroch, resp. využila možnosť prehliadnuť si sériu rolovacích panelov s informáciami z rôznych oblastí týkajúcich sa islamu (pôvod islamu, islam a veda, ženy v islame, päť pilierov islamu, zasľúbený mesiáš, ahmadijský kalifát a Svätý Korán) a výstavu rôznych prekladov Koránu, vrátane českého prekladu z konca 19. storočia.
Ahmadijská moslimská komunita číta po celom svete okolo 10 miliónov stúpencov (podľa niektorých odhadov až 20 miliónov stúpencov). Ahmadija predstavuje obrodné mesianistické hnutie v rámci islamu a jej počiatky sa viažu s pôsobením Hazrat Mírzu Guláma Ahmada (1835–1908) vo vtedajšej britskej Indii (dnešný Pakistan) na konci 19. storočia. Ahmadijci považujú zakladateľa komunity Guláma Ahmada za zasľúbeného mesiáša. Túto po jeho smrti vedú volení kalifovia idúci po sebe v súvislej línii. Od roku 2003 je súčasným (piatym) „kalifom mesiáša“ Hazrat Mirzí Masrúr Ahmad (*1950). Jeho sídlom a strediskom ahmadijského islamu je mestečko Islamabad vo Veľkej Británii.
Náhledová fotografie ze setkání: Ahmadijský muslimský spolek.
Psali jsme v Dingiru:
téma: Reformní hnutí uvnitř i vně islámu, Dingir 17 (4), 2014.
Související články:
