V piatkový večer 5. 4. 2024, tesne pred západom slnka, sa v priestoroch komunitného centra Žižkostel na pražskom Žižkove zhromaždila pestrá skupina asi 70 ľudí, ktorí zjavne pochádzali z rôznych etnických, kultúrnych a náboženských či ideových skupín. Na pozvanie Ahmadijského moslimského spolku v ČR (AMS) sa tu totiž zišli nielen moslimovia, ale tiež Židia, kresťania, buddhisti, členovia africkej komunity, humanisti a ateisti, aby sa zúčastnili iftaru – prerušenia pôstu počas pomaly sa ku koncu blížiaceho moslimského mesiaca ramadánu – a následnej spoločnej večere.
Celá akcia trvala približne dve hodiny a sprevádzal ju starostlivo pripravený program. Program začal tesne po 19. hodine recitáciou z Koránu v arabčine s následným pretlmočením obsahu prednesenej súry v angličtine i češtine. Recitáciou poslúžil Uzair Ahmad, národný tajomník pre misiu AMS. Nasledovala krátka video-prezentácia ahmadijského učenia i samotného spolku a jeho charitatívnych, vzdelávacích a kultúrnych aktivít.
Prítomným sa potom prihovoril s krátkou prednáškou Kašif Džandžua, teológ a predseda AMS. Hovoril nielen o rozličných významoch pôstu z pohľadu islamu, ale tiež o význame medzináboženského stretávania a spolupráce pre prekonávanie predsudkov a v úsilí o pokojné spolužitie.
Krátky príhovor mal i Robert Řehák z Ministerstva zahraničných vecí ČR, zvláštny zmocnenec pre holokaust, medzináboženský dialóg a slobodu vyznania a predseda Medzinárodnej aliancie pre slobodu náboženstva či presvedčenia (IRFBA). Vyjadril záväzok pracovať v prospech slobody pre ahmadijských moslimov, ktorí sú prenasledovaní vo svojom domovskom Pakistane, i pre ostatných jednotlivcov a spoločenstvá prenasledované pre svoju vieru či presvedčenie.
Súčasťou programu bolo tiež odovzdanie ocenenia za mimoriadne úspechy na poli „mierového pokroku“. Recipientom bol Mikuláš Vymětal, farár pre menšiny slúžiaci v Českobratskej cirkvi evanjelickej (ČCE). Organizátori ho ocenili za jeho aktivity na ochranu marginalizovaných, presadzovanie ľudských a náboženských práv a posilňovanie demokracie.
O 19:41 nasledovalo zvolanie k modlitbe (azán, adán), ku ktorej boli pozvaní všetci prítomní. Program ukončila večera formou bohatých bufetových stolov s jedlami z juhoázijskej kuchyne. Väčšina účastníkov ešte zotrvala na podujatí v neformálnych rozhovoroch, resp. využila možnosť prehliadnuť si sériu rolovacích panelov s informáciami z rôznych oblastí týkajúcich sa islamu (pôvod islamu, islam a veda, ženy v islame, Päť pilierov islamu, zasľúbený mesiáš, ahmadijský kalifát a Svätý Korán), výstavu rôznych prekladov Koránu a kaligrafický workshop.
Ahmadijská moslimská komunita číta po celom svete okolo 10 miliónov stúpencov (podľa niektorých odhadov až 20 miliónov stúpencov). Ahmadija predstavuje obrodné mesianistické hnutie v rámci islamu a jej počiatky sa viažu s pôsobením Mírzu Ghulama Ahmada (1835–1908) vo vtedajšej britskej Indii (dnešný Pakistan) na konci 19. storočia. Ahmadijci považujú Ghulama Ahmada za zasľúbeného mesiáša a zakladateľa komunity. Túto po jeho smrti vedú volení kalifovia idúci po sebe v súvislej línii. Od roku 2003 je súčasným (piatym) „kalifom mesiáša“ Hazrat Mirzí Masrúr Ahmad (*1950).
Fotografie: autor.
Psali jsme v Dingiru:
téma: Reformní hnutí uvnitř i vně islámu, Dingir 17 (4), 2014, více zde.
Související články:
