Conclave (UK/USA, 2024, 120 min.), Réžia: Edward Berger, Scenár: Robert Harris, Peter Straughan.
V týchto dňoch sa v slovenských a českých kinách premieta filmová adaptácia románu Konkláve od Roberta Harrisa z roku 2016, ktorá nesie rovnomenný názov. Opisuje proces voľby pápeža kardinálmi, ktorí zároveň vyberú jedného zo svojich radov. Toho, o kom sú presvedčení, že je pre výkon tejto funkcie najvhodnejší.
Ešte predtým, ako sa dostanem k recenzii tohto diela, chcela by som pripomenúť pár zaujímavých filmov spojených s voľbou pápeža, ktoré vznikli v posledných rokoch. Asi najsilnejší dojem vo mne zanechal film Habemus papam od režiséra Nanniho Morettiho z roku 2011. Film je momentálne stále dostupný vo filmovej databáze Edisonline. Moretti je pokladaný za odvážneho a sebavedomého režiséra, čo pri natočení tohto zaujímavého a vtipného filmu naozaj využil. Film vo mne zanechal silný dojem aj z dôvodu, že som ho videla neskôr, práve počas jedného prebiehajúceho konkláve, pri ktorom bol zvolený súčasný pápež František.
Za ďalší výrazný film na túto tému pokladám film Dvaja pápeži od režiséra Fernando Meirelles z roku 2019. Film je momentálne možné vidieť na Netflixe. Nejedná sa o umelecké spracovanie voľby pápeža, ale o filozoficky ladený dialóg medzi odstupujúcim pápežom Benediktom XVI a kardinálom Jorge Bergoliom (budúci pápež František).
Filmovú prehliadku uzatváram kontroverzným seriálom Nový pápež od Sorrentina, ktorý bol dostupný na platforme HBO. Ten som bohužiaľ ešte nevidela, napriek výborným recenziám. Taktiež očakávam, že pod Sorrentinovou taktovkou s hviezdnym obsadením vznikol výborný film so zaujímavým obsadením.
Vráťme sa ale späť k aktuálnemu filmu Konkláve. Dej sa odohráva vo Vatikáne, kedy po smrti pápeža dostane za úlohu viesť konkláve kardinál Lawrence (hrá ho Ralph Fiennes). Počas príbehu sa nám otvárajú brány do tajomstiev vyššieho kléru. Kardinál postupne odhaľuje tajomstvá spojené s niektorými kandidátmi. Počas celého filmu sa odohrávajú príjemné dialógy a divák sa môže tešiť aj zo zaujímavých záberov z Vatikánu a vatikánskych záhrad. Celkový priebeh Konkláve je vo filme vyobrazený pravdepodobne dosť reálne, ale lepšie stvárnenie nájdeme v Morettiho snímke. Jedným z plusov celého filmu je aj dobré herecké obsadenie a príjemná hudba.
Nebol by to však Bergerov film bez hlbšieho posolstva. Celým filmom sa nesie kríza viery, ktorú prežíva hlavný hrdina. Nejedná sa ale o krízu viery v Boha, ale v štruktúry katolíckej cirkvi. Aj keď sa nám neodhalia dôvody, celý príbeh nám odhaľuje ďalšie témy, ktoré túto krízu prehlbujú, ale dostávajú sa mu aj podnety na obnovu viery. Poverením od zosnulého pápeža sa kardinál Lawrence popasuje so všetkou cťou. Nič nenechá náhode a aktívne odhaľuje tajomstvá, ktoré by mohli mať za následok zlý výber budúceho pápeža.
Z môjho pohľadu film nie je až taký šokujúci a nemal by ani otriasť vierou diváka, ako avizujú niektorí recenzenti. Odhaľuje ľudskú stránku jednotlivých postáv, konkrétne jej negatívne časti. Bolo by naivné veriť, že celý vyšší klérus disponuje vlastnosťami anjelskej čistoty. Ak sa na kardinálov pozeráme ako na ľudí, v celej ich ľudskosti, tak nás neprekvapia ich vlastnosti, akými sú prehnaná ambicióznosť a politikárčenie, alebo aj ľudské poklesky. Dokonalého pápeža totiž nenájdeme, ako zisťuje aj kardinál Lawrence. V ťažkých časoch, v ktorých sa film odohráva, je potrebné pápeža vybrať čo najskôr.
Autor si kladie aj otázku pôsobenia žien v cirkvi. Tento leitmotív sa nám črtá od začiatku filmu, kedy nastúpia mníšky, ktoré sa majú starať o kňazov. Zábery z kuchyne a servírovania jedla poukazujú na miesto žien v katolíckej cirkvi. Počas filmu sa tieto stereotypy viac krát nabúrajú. Najprv jemne, keď vystúpi matka predstavená na obranu svojej chránenkyne a postaví sa proti jednému z kardinálov. Druhý krát táto téma zarezonuje silnejšie v závere filmu, ktorý však nechcem potenciálnemu divákovi prezrádzať.
Práve záver filmu môže divákovi pôsobiť preexponovane, práve kvôli dobe, v ktorej žijeme. V roku 2016, kedy bol napísaný pôvodný román, bol jednoznačne záver viac šokujúci. Netreba zabúdať, že filmová predloha bol thriller a vo filme netreba hľadať historickú a dogmatickú presnosť. Je však ďalším zamyslením o súčasných témach, ktorým čelí katolícka cirkev.
Související příspěvky:
Presne ste to vystihla Zdenka, film bol celý čas veľmi napínavý, s rozvíjajúcim sa dejom a charakterom postáv, k tomu nádherná hudba a hlavne perfektne vykreslil komplikovanosť a nejednoznačnosť aj takej presne vymedzenej inštitúcie ako je cirkev a jej obrady…človek je krásny a nevyspytateľný. Na konci filmu neskutočná lekcia nám všetkým, ale s nádejou…