Náboženství na cestách: Sen zo „Strechy sveta“

Náboženství na cestách: Sen zo „Strechy sveta“

Autorem dalšího článku v letní čtenářské soutěžní sérii „Náboženství na cestách“ je Roman Martinský; více o článcích a odměně pro autory se píše zde.

Tibet alebo „Strecha sveta“ je miestom, ktoré akoby bolo z inej skutočnosti. Pri putovaní touto fascinujúcou krajinou zažíva človek pocit, že sníva s otvorenými očami a nahliada cez okno do minulosti a fantázie zároveň. Tibet v sebe nesie posolstvo a múdrosť vekov. Nasledujúce zábery sú takýmito oknami do ríše neskutočna, ktorá vás vtiahne a dostane sa vám pod kožu. Už navždy budete nosiť Tibet vo svojom srdci.

Ikonou Tibetu a hlavného mesta Lhasy je Potala (na náhledové fotografii), ktorá bola vybudovaná v 17. storočí. Stavba je rozdelená na Biely palác a Červený palác. Nachádzajú sa tu mnohé úchvatné svätyne, modlitebne či kaplnky so sochami buddhov. Palác je miestom posledného odpočinku niekoľkých Dalajlámov. Hrobky sú zdobené zlatom, drahými kameňmi a zobrazujú vrchol tibetského umeleckého majstrovstva a nábožnosti. Až do roku 1959 bol palác Potala sídlom Dalajlámov. V tomto roku musel 14. Dalajláma utiecť do exilu, ktorý našiel v indickej Dharamsale. Tibet vtedy obsadili Číňania a až do dnešných dní je pod ich správou. V súčasnosti je Potala čínskym štátnym múzeom.

 

Chrám Džókhang patrí medzi najposvätnejšie miesta tibetského budhizmu. Bol postavený v 7. storočí za vlády Söngcana Gampa. Ten je označovaný za prvého tibetského budhistického kráľa. Obkolesuje ho okruh Barkhor, ktorým dennodenne prúdi množstvo veriacich i turistov. Chrám, v smere hodinových ručičiek, obchádzajú a odriekajú mantry. Odfotografované mladé ženy zosobňujú nespútanú krásu krajiny i miestnych ľudí. Záber zachytáva priestor pred vstupom do chrámu. Muž na fotografii svoju vieru vyjadruje takzvanou „líhavou chôdzou“. Sväté miesto obchádza tak, že si líha a vstáva a urobí len toľko krokov aké je dlhé jeho telo s natiahnutými rukami. Chrám v súčasnosti patrí rádu Gelungpa, ktorý je typický svojimi žltými čapicami.

 

Fotografia zachytáva hodinu filozofie v kláštore Ganden. Starší a skúsenejší mních (v sede) počúva výklad svojho mladšieho kolegu. Kláštor sa nachádza približne 50 km od hlavného mesta Tibetu – Lhasy, v nadmorskej výške okolo 4300 m nad morom. Je sídlom rádu Gelungpa. Zakladateľom rádu i samotného kláštora je Tsongkapa. Žil na prelome 14. a 15. storočia a bol jedným z najvýznamnejších učiteľov tibetského budhizmu. Samotný kláštor vznikol na začiatku 15. storočia. Stal sa jedným z troch najvýznamnejších kláštorov tohto rádu, do ktorého patrí aj Dalajláma (Tändzin Gjamccho). Nasledujúci záber zobrazuje meditáciu mníchov v kláštore v podobe spoločného spevu mantier za šťastie všetkých živých bytostí.

 

Vrchol hory neďaleko kláštora Ganden, Tibet – miesto „nebeských pohrebov“.

Typickým zvieracím symbolom Tibetu je jak. Na fotografii sa napája na vrchole kopca kde sa vykonávajú takzvané „nebeské pohreby“. Ide o rituál pri ktorom sú ostatky zosnulého rozštvrtené špeciálne vyškolenými mníchmi na malé kúsky. Tie potom zožerú supy a dravé vtáky. Uzavrie sa symbolický kolobeh, kedy nepotrebné telo poslúži ako potrava a zároveň zúrodní pôdu. V budhizme je zaužívaný spôsob spaľovania mŕtvych tiel. To však vyžaduje značné množstvo spotrebovaného dreva. Tibet je krajinou kde je veľmi málo stromov a drevo je vzácne. Z toho dôvodu bola vyvinutá metóda „nebeských pohrebov“.

 

Stúpa Kumbum, kláštor Pelkor Chode, Gyantse, Tibet – Buddha Maitréja.

Súsošie s ústrednou postavou Buddhu ukrýva stúpa Kumbum, ktorá je považovaná za najkrajšiu v celom Tibete a je zároveň najväčšou. Slávna stúpa je súčasťou kláštora Pelkor Chode, ktorý je situovaný v meste Gyantse. Buddha je zobrazený ako Maitréja – Buddha budúcnosti a nástupca súčasného Buddhu Šákjamuniho.

Nie je podstatné koľko času strávite v tejto krajine. Dokáže vás opantať už prvými nádychmi, ktoré spravíte na jej území. Ľudia, duchovno, hory, kultúra, umenie, zvieratá, mystika či všedný život sú akoby vystrihnuté z filmového plátna a tak si ich budete aj pamätať. Odteraz ste však už súčasťou príbehu krajiny. Vzájomne ste sa preplietli.

„SUBHAM ASTU SARVADŽAGATAM“ (nech sú šťastné všetky bytosti).

 

 

Všechny fotografie: Roman Martinský (2019).

Náhledová fotografie: Palác Potala, Lhasa, Tibet – sídlo Dalajlámov, dnes čínske štátne múzeum.

 

Psali jsme v Dingiru:

Téma Dingiru 4/2004: Tibetský buddhismus (plný text čísla zde).

Téma Dingiru 3/2020: Tibet v české společnosti (obsah a vybrané texty zde).

 

Rozhovor se Zuzanou Ondomišiovou: To poslední, co si Čína nepodmanila.

 

 

Související příspěvky:

Náboženství v oblasti řeky Indus – od buddhistických pramenů k islámské deltě 1/4

Dalajlama se objevuje v americkém rozpočtovém zákoně

Před 25 lety zmizel pančhenlama

Dalajlama zpochybnil instituci vědomě převtělených lamů

Larung Gar: demolice buddhistického kláštera pod záminkou hospodářského růstu

Další soutěžní příspěvky ze série „Náboženství na cestách“:

Náboženství na cestách: klášter Rosa Coeli

Náboženství na cestách: Kostel Nanebevzetí Panny Marie v Neratově v Orlických horách

Náboženství na cestách: Momentka z Oravy

Náboženství na cestách: Kostelík sv. Jana Nepomuckého v Zubří

 



Subscribe
Upozornit na
guest
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments