Skloní nová slovenská prezidentka hlavu pred cirkvou? – Náboženské aspekty slovenskej prezidentskej voľby

Skloní nová slovenská prezidentka hlavu pred cirkvou? – Náboženské aspekty slovenskej prezidentskej voľby

Slovensko si v sobotu 30. marca 2019 zvolilo Zuzanu Čaputovú za prezidentku. Náboženská scéna nezostala na ceste k tejto voľbe pasívna. Práve naopak. Výraznou mierou zasahovala do priebehu volebnej kampane. Skutočnosť, že sa to dialo s využitím komunikačných platforiem chránených slobodou náboženského vyznania a nie ako regulárna účasť v politickom boji, opäť oživila slovenskú diskusiu o dokončení odluky cirkvi a štátu.

Skúsenosti z predchádzajúcich prezidentských volieb jasne naznačovali, že predstavitelia cirkví sa nejakým spôsobom do podpory kandidátov určite zapoja opäť. V roku 2009 pred prvým kolom do volieb zasiahol banskobystrický rímskokatolícky biskup Rudolf Baláž. Kandidátku Ivetu Radičovú v kázni počas omše vysielanej v Rádiu Lumen označil za propotratovú političku, jedným dychom hovoril, ako zabíjanie legalizovali Hitler a Stalin, a vyzval: „Takéto typy nestrkajme na čelo spoločnosti!“ Radičová ani v prvom ani v druhom kole nedokázala poraziť Gašparoviča.

V prezidentských voľbách v roku 2014 sa cirkvi do kampane zapojili iným spôsobom. Nerobili antikampaň. Stačilo im, že Andrej Kiska sa vo svojej kampani ústretovo vyjadril k pripravovanému referendu o rodine, za ktorým stáli cirkevné organizácie. Obvinenie, že Kiska je scientológ, vytiahol jeho protikandidát Róbert Fico. Hoci ho tým chcel diskvalifikovať v očiach katolíckeho Slovenska, Kiskov príklon k podpore kresťanmi organizovaného referenda bol nakoniec silnejším faktorom a pomohol mu vyhrať.

V roku 2019 sa v zásade zopakoval scenár odskúšaný na Radičovej doplnený o nový prvok otvorenej podpory jedného z kandidátov. Ak by sme predchádzajúce dve prezidentské voľby mohli hodnotiť ako také, v ktorých bolo zasahovanie cirkevných predstaviteľov úspešné, tak teraz sa všetko obrátilo proti nim.

Prvá aktivita, ktorú možno hodnotiť ako zásah do priebehu kampane, bolo stretnutie najvyšších náboženských predstaviteľov s premiérom Petrom Pellegrinim (za stranu SMER) v Badíne, 4. marca 2019, teda pred prvým kolom prezidentských volieb. Premiér na ňom oznámil zvýšenie platov duchovných, ktoré platí štátny rozpočet. V prezidentskej kampani vtedy už dominovali témy, ako je sprísnenie interrupčného zákona, ratifikácia istanbulského dohovoru o boji proti rodovo podmienenému násiliu, právna úprava spolužitia osôb rovnakého pohlavia, či adopcie detí takýmito pármi. Kandidát vládnej strany SMER, Maroš Šefčovič sa v tejto debate profiloval ako obhajca tradičných kresťanských hodnôt. Aj jemu teda bolo adresované vyhlásenie náboženských predstaviteľov, ktorým požadujú, aby politická reprezentácia doma i v zahraničí presadzovala odmietnutie toho, čo označujú ako „rodová ideológia“, ktorá podľa nich stojí v rozpore so slovenskou ústavou. Toto gesto možno hodnotiť ako zaujatie pozície v prospech Šefčoviča.

Ešte výraznejšie vyjadrili podporu Šefčovičovi predstavitelia katolíckej biskupskej konferencie, evanjelickí biskupi a predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí 7. marca 2019. Stretli sa s ním na pôde KBS (Konferencie biskupov Slovenska). V tlačovej správe sa explicitne uvádza súvislosť s predchádzajúcim stretnutím s premiérom v Badíne a označuje sa ako súčasť rozvíjania dobrých vzťahov cirkví a štátu. Žiadne ďalšie stretnutia s prezidentskými kandidátmi KBS už nezorganizovala.

Nositeľom antikampane bol trnavský arcibiskup Orosch. Ten 10. marca 2019, podobne ako biskup Baláž v roku 2009, teraz počas omše vysielanej televíziou LUX uviedol, že voliť kandidátov, ktorí podporujú interrupcie a spolužitie homosexuálov, je ťažký hriech. Na prekvapenie sa kriticky vymedzil aj voči kandidátovi mnohých kresťanských voličov Františkovi Mikloškovi. Kritizoval ho za jeho tolerantné vyjadrenie k spolužitiu homosexuálov. Hoci biskup vo svojej kázni neuviedol žiadne mená, každému bolo zrejmé, že podľa jeho slov majú katolíci voliť Šefčoviča.

V kontexte týchto vyjadrení sa nemožno čudovať, že z prostredia progresívne uvažujúcich kresťanov na Slovensku zaznelo viacero vyjadrení na podporu Zuzany Čaputovej. Najviditeľnejším bolo vyjadrenie umlčaného a suspendovaného arcibiskupa Róberta Bezáka celkom na začiatku kampane a potom ešte raz pred prvým kolom. Na stranu Čaputovej sa rôznou formou postavilo množstvo ďalších osobností z prostredia slovenských cirkví. Výrazným hlasom bola aj podpora Tomaša Halíka, ktorý o Čaputovej povedal, že je „dokonca oveľa hlbšie a poctivejšie spirituálna, než mnohí ’funkcionári‘ cirkvi“.

Výsledok volieb ukázal, že hlas veriacich zdola, volajúci po dôveryhodných ľuďoch v politike a kritizujúcich korupciu a únos štátu bol napokon v slovenských prezidentských voľbách relevantnejší než hlas vysokých cirkevných predstaviteľov podporujúcich nedôveryhodného kandidáta skompromitovaného politického establišmentu. Hoci predstavitelia oboch veľkých slovenských cirkví nemeškali s obligátnym blahoželaním zvolenej prezidentke, na stole je vážna otázka: Ako sa s ohľadom na priebeh kampane a diskreditáciu jej viery najvyššími predstaviteľmi cirkví postaví Zuzana Čaputová k prípadnému pozvaniu katolíckej cirkvi na tradičnú ďakovnú bohoslužbu Te Deum pri príležitosti inaugurácie?

Náhledová fotografie: Wikimedia Commons.



Subscribe
Upozornit na
guest
1 Komentář
Nejnovější
Nejstarší Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
viktor
viktor
7. 4. 2019 8:49

Do kostola majú prístup všetci, aj my hriešnici, nevidím dôvod, aby tam nemohla byť prezidentka.