Minulý rok uplynulo dvadsať rokov od vydania prelomového prehlásenia Dabru emet („Hovorte pravdu“ – podľa hebrejského textu z biblickej knihy proroka Zachariáša 8,16). Išlo o zásadnú odpoveď zo židovskej strany na vývoj, ktorý prebiehal od konca 2. svetovej vojny a katastrofy šoá v mnohých kresťanských cirkvách a našiel svoje vyjadrenie v takých dokumentoch, ako napr. Desať bodov zo Seelisbergu (1947) alebo deklarácia 2. vatikánskeho koncilu Nostra aetate (1965). Kresťanské cirkvi sa v tomto procese pokúšali o fundamentálne prehodnotenie svojho vzťahu k Židom. Nimi publikované prehlásenia vyjadrovali ľútosť nad krutosťami, ktorých sa kresťania voči Židom v priebehu dejín dopúšťali, volali po potrebných reformách cirkevného učenia vo vzťahu k židovskému ľudu a uznávali prínos židovstva pre ľudskú civilizáciu i kresťanstvo ako také.
Prehlásenie Dabru emet predstavovalo židovskú reakciu na tento vývoj. Jeho vydaniu predchádzal niekoľko rokov trvajúci študijný proces, ktorý na konci 90. rokov sponzoroval Inštitút pre štúdium kresťanstva a židovstva v americkom Baltimore (ICJS – Institute for Christian and Jewish Studies). Vyšlo 10. 9. 2020 vo významných denníkoch ako The New York Times či The Baltimore Sun, ako aj na špecializovaných weboch. K jeho štyrom pôvodným autorom, ktorými boli univerzitní profesori a zástupcovia liberálneho judaizmu Tikva Frymer-Kensky, David Novak, Peter Ochs a Michael Signer, sa onedlho pridalo viac než 170 rabínov a židovských intelektuálov.
Ide o relatívne krátky dokument štruktúrovaný do úvodu, ôsmich základných téz a záveru odkazujúceho na biblický text z proroka Izaiáša (2,2-3a). Zmieňované tézy zdôrazňujú:
- že Židia a kresťania uctievajú rovnakého Boha,
- že nachádzajú autoritu v rovnakej knihe (Biblii),
- že kresťania môžu rešpektovať nárok Židov na zem Izrael,
- že Židia i kresťania prijímajú mravné zásady Tóry,
- že nacizmus nebol kresťanským fenoménom,
- že niektoré ľudsky nezmieriteľné rozdiely medzi Židmi a kresťanmi zostanú otvorené až kým Boh vykúpi celý svet,
- že nový vzťah medzi Židmi a kresťanmi neoslabí židovský spôsob života
- a že Židia a kresťania majú spoločne pracovať v prospech spravodlivosti a pokoja.[1]
Dokument vyvolal nielen mohutnú pozitívnu odozvu, ale ozvali sa aj mnohé kritické hlasy, z ktorých jeden z najvýznamnejších predstavoval ten od profesora z Harvardovej univerzity Jona Levensona publikovaný v magazíne Commentary.
V súčasnosti, po dvadsiatich rokoch, chce ICJS, teraz premenovaný na Inštitút pre štúdium islamu, kresťanstva a židovstva (Institute for Islamic, Christian and Jewish Studies), znovu rozprúdiť živú diskusiu týkajúcu sa Dabru emet, a z toho dôvodu v týchto dňoch zahajuje online akademické fórum, na ktorom budú v najbližších mesiacoch každý utorok a štvrtok vychádzať eseje od vybraných expertov z oblasti židovsko-kresťanských vzťahov. Tieto príspevky sa pokúsia o reflexiu Dabru emet pre súčasnú dobu. Budú sa venovať nielen konkrétnym požiadavkám, ktoré pôvodné prehlásenie prinieslo, a jeho vplyvu v priebehu posledných dvoch desaťročí, ale tiež politickým, kultúrnym či rasovým kontextom dnešnej doby alebo zmyslu medzináboženských vzťahov všeobecne.
Prvá zo série esejí, od jedného z autorov Dabru emet Davida Novaka, bola publikovaná včera 28. 1. Na pravidelný odber esejí sa je možné prihlásiť tu.
Pozn.:
Spracované podľa informácii na stránke ICJS tu.
[1] Český preklad prehlásenia Dabru emet od Petra Slámu spoločne s prehľadovým článkom o následnej recepcii dokumentu vyšiel v Helen P. Fryová (ed.), Čítanka židovsko-křesťanského dialogu (Praha: Kalich/Vyšehrad, 2003), 285-290.
Psali jsme v Dingiru:
Téma Dingiru 3/2003: Mezináboženské vztahy (plný text čísla zde)
Související příspěvky:
„Na Sión namiřte korouhev!“ Izraelská Bible má přispět k porozumění mezi Židy a křesťany.
Vo švédskom Lunde sa konala výročná konferencia Medzinárodnej rady křesťanov a Židov.
Synagoga, kostel a mešita společně na Arabském poloostrově.
Sebe vědomá identita jako předpoklad mezináboženského dialogu.