Svätá zem – miesto, kde pred 2000 rokmi žil a pôsobil Ježiš Kristus. Prorok, spasiteľ, Boží syn. Zvestovateľ učenia o odpustení, súcite a láske. Dejiny nášho sveta zasiahol natoľko, že rozlišujeme čas pred jeho príchodom a po ňom. Milióny veriacich túžia prejsť po jeho stopách a vykonať svoju vlastnú púť za hľadaním seba samého. Putovanie od Ježišovho príchodu na svet až po jeho smrť je spojené s miestami, ktoré sú považované za sväté a tešia sa nesmiernej úcte.
Jedným z takých miest je rieka Jordán, kde bol Ježiš pokrstený prorokom Jánom Krstiteľom. Po jeho vzore zmývajú pútnici svoje hriechy a túžia po zjednotení s Kristom (obr. 1). Kroky veriacich smerujú do Betlehema, Nazaretu, no najmä do najsvätejšieho mesta, ktorým je Jeruzalem. Krížová cesta (Via Dolorosa) je magnetom pre osobnú kontempláciu. Práve ona umožňuje veriacim ponoriť sa do svojho vnútra a rekapitulovať svoj život. Cez jednotlivé zastavenia prežívajú utrpenie poslednej Ježišovej cesty (obr. 2).
Vyvrcholením krížovej cesty je Chrám Božieho hrobu, kde sa nachádzajú posledné zastavenia. Nesmierne davy pútnikov dennodenne prúdia týmito miestami, kde prežívajú hlboké duchovné tajomstvo. Napriek množstvu veriacich oplýva toto miesto posvätným pokojom. Chrám leží na mieste, ktoré kresťania uctievajú ako Golgotu či Kalváriu, kde bol podľa Nového zákona ukrižovaný, pochovaný a vzkriesený Ježiš Kristus (obr. 3).
Jeruzalem je považovaný za najsvätejšie mesto na planéte aj z toho dôvodu, že ho okrem kresťanov uctievajú aj židia a moslimovia. Staré mesto je obohnané hradbami a rozdelené na 4 časti (kresťanská, arménska, židovská, moslimská). Tým najdôležitejším miestom pre židov je Múr nárekov alebo Západný múr. Ide o pozostatok západnej časti vonkajšej hradby, ktorá ku koncu obdobia druhého jeruzalemského chrámu obklopovala Chrámovú horu (obr. 4). Na tomto mieste židia smútia nad zničením chrámu (obr. 5,6).
Prístup k Múru nárekov je rozdelený na mužskú a ženskú časť. Muži, či už veriaci alebo nie, musia mať pokrývku hlavy. Duch daného miesta má v sebe mystiku, ktorá sa človeka až hmatateľne dotýka. Veriaci a návštevníci môžu pocítiť 2000 ročnú históriu na vlastnej koži. Impozantné kamenné kvádre vzbudzujú svojou veľkosťou úžas nad úsilím človeka. V medzerách medzi kamennými blokmi sú vtlačené papieriky s modlitbami. Čas tu akoby zastal.
Na Olivovej hore sa nachádza najväčší židovský cintorín na svete. Je tu umiestnených približne 150 000 hrobov. Vyznávači judaizmu túžia po tomto mieste ako po mieste svojho posledného odpočinku. Veria, že keď na konci sveta príde mesiáš súdiť živých i mŕtvych, tí ktorí sú pochovaní na Olivovej hore, povstanú ako prví a budú môcť dosiahnuť večnú blaženosť (obr. 7).
Významnými ikonami Jeruzalema sú aj mešita Al-Aksá a Skalný dóm, ktoré hrdo trónia na Chrámovej hore. Mešita Al-Aksá je pre moslimov 3. najposvätnejším miestom (po Mekke a Medine) (obr. 8). Prístup na Chrámovú horu je pre nemoslimov len z jedného miesta (vchod je umiestnený vedľa Múru nárekov). Skalný dóm sa nachádza v centre Chrámovej hory. Moslimovia túto islamskú svätyňu nazývajú „vznešená“ či „ušľachtilá“, čo podčiarkuje aj jej zlatá kupola a nádherne zdobená fasáda (obr. 9).
Všetky Abrahámove náboženstvá, ktoré uctievajú jedného Boha (kresťanstvo, judaizmus, islam) spája, okrem iného, Boží syn. Pochádzal zo židovského národa, pre kresťanov sa stal spasiteľom a moslimovia ho považujú za proroka. Svätá zem je miestom odkiaľ sa jeho učenie dostalo do celého sveta. Ľudia neustále navštevujú tieto sväté miesta, aby nahliadli do svojej podstaty a našli odpovede.
„Království nebeské je především ve vás, ale jakmile ho tam odhalíte a ztotožníte se s ním rozplynutím ega, tak ho vlastně objevíte všude. Všechno je absolutno.“ (Eduard Tomáš)
Pořízeno v listopadu roku 2022. Autor: Roman Martinský.
Související příspěvky:
