Götz Werner a Claudia Cornelsenová, S čím jsem nikdy nepočítal: Autobiografie zakladatele společnosti dm. Praha: Malvern 2022, 270 strán.
Mnoho ľudí vie, že zakladateľ nemeckej siete drogérií dm Götz Werner sa pri jej vytváraní i riadení inšpiroval princípmi antropozofického myslenia. To, v čom konkrétne vplyv antropozofie na tento podnik spočíva, však vie už len málokto, a tak sa o dm bežne hovorí len vágne ako o „waldorfskom diskonte“ (s. 209). Vo svojej autobiografii, ktorú Werner napísal s pomocou novinárky Claudie Cornelsenovej, sa pokúša vrhnúť svetlo nielen na vlastný príbeh, ale aj na príbeh dm. Lenže čitateľ, ktorý by čakal explicitné a detailné pojednanie o antropozofii založené na rozhovore s dielami Rudolfa Steinera, bude nutne sklamaný. Diskusia sa explicitne nezameriava na antropozofické princípy, skôr sa len objavujú určité náznaky a dôrazy na rôznych miestach knihy, niekde vo väčšej, inde v menšej miere.
A tak čitateľ, ktorý po tomto zväzku siahne s religionistickým záujmom, musí počítať, že jeho úsilie pri čítaní knihy sa bude podobať práci archeológa hľadajúceho vzácny artefakt pod vrstvami zeminy. Bude sa musieť prelúskať desiatkami strán pomerne technického a (aspoň pre autora tejto recenzie) nudného výkladu primárne sústredeného na zásady fungovania maloobchodného podniku. Napríklad kapitola 6 sa venuje zavedeniu používania skenerov a čiarových kódov do spoločnosti dm.
Ak je však religionisticky orientovaný čitateľ dostatočne trpezlivý, môže v knihe nájsť nejeden klenot, a to nielen v podobe zaujímavostí zo sveta biznisu (napr. okolnosti uvoľnenia regulácie cien v Nemecku v 70. rokoch, dôvody, prečo dm nepoužíva systém krátkodobých akcií na vybrané produkty alebo prečo zrušila ceny končiace číslom 9, či úvahy o nepodmienenom základnom príjme), ale tiež religionisticky podnetných súvislostí.
Wernerova základná téza, ktorú – podľa vlastných slov – uplatňoval pri vedení spoločnosti i v živote je, že človek je v jadre dobrý (objavuje sa viackrát v priebehu knihy, napr. s. 191 alebo 246). Chce sa učiť, meniť súčasný stav vecí, prekonávať (transcendovať) sám seba. Hospodárska a obchodná činnosť potom nemá žiadny iný účel, než aby ľudia pracovali spolu, jeden pre druhého. Faustovské motto spoločnosti dm „tu som človekom, tu nakupujem“ má vyjadrovať, že predajňa s kozmetikou a zdravou výživou existuje v prvom rade preto, aby človeku poskytla zázemie pre jeho všestranný osobnostný rozvoj. Podnik sa v tejto predstave stáva „sociálnym organizmom“ (s. 201) fungujúcim na základe dialogického spôsobu spolupráce (Ty a Ja – s. 216).
Rozpaky budiacou stránkou knihy je „prípadová štúdia“ skrachovanej drogistickej spoločnosti Schlecker. Werner tu na pomerne rozsiahlom priestore (s. 203–210) rozpráva príbeh svojho konkurenta, pričom ho (čitateľ má pocit, že až) škodoradostne využíva ako tmavé pozadie, na ktorom majú vyniknúť základné hodnoty dm. Podobne i na iných miestach sa čitateľ ťažko bráni dojmu, že Werner s ním manipuluje a že všetky prezentované vznešené princípy len majú poskytnúť zdôvodnenie pre presvedčenie, že v prvom rade ide predsa len o biznis.
Viac než pre religionistov bude táto kniha užitočná pre tých, ktorí sa zaujímajú o svet podnikania a zásady riadenia obchodnej spoločnosti. Avšak aj religionisti si v nej pri dostatočnej trpezlivosti nájdu dostatok materiálu pre svoje štúdium, predovšetkým z oblasti implicitného náboženstva.
Náhledová fotografie Götze Wernera ze zdroje zde.
Psali jsme v Dingiru:
téma Anthroposofie v Dingiru 3 (2), 2000 (plný text čísla zde).
téma Ekonomie náboženství v Dingiru 23 (1), 2020.
Související články:
