Centrum pre religionistiku a historické štúdiá, n. o. (CEREHIS) realizuje svoju činnosť v dvoch sférach: vedeckej a popularizačno-vednej oblasti. V oblasti popularizácii vedy sa zameriava na cykly prednášok na témy spojené s religionistikou a históriou. Zabehnutým popularizačno-vedným podujatím je prednáškový cyklus „Náboženstvá pod lupou“, ktorý sa uskutoční po dlhšej pauze v prvých mesiacoch roku 2023.
Náboženstvá pod lupou 2023
Abstrakty prednášok a bližšie informácie:
22. 2. 2023 Nová náboženská hnutí a děti – prednáša Mgr. Jitka Schlichtsová
Nová náboženská hnutí jsou charakteristická snahou o inovaci dosavadního duchovního života, a tedy protestním nastavením vůči většinové společnosti, které se projevuje snahou se v mnoha oblastech od většinové společnosti odlišovat, což nezřídka vyvolává napětí a konflikty. Jedním z nejtřaskavějších témat je výchova dětí. Nová náboženská hnutí zaujímají k výchově a vzdělávání dětí různé postoje a v závislosti na svých naukách definují své vlastní cíle, k nimž by měla výchova příštích generací směřovat. Nezřídka se v tom mohou dopouštět i překračování obvyklých hranic a dostávat se tak do konfliktů s většinovou společností. Stejně jako nová náboženská hnutí působí na své děti, působí ale také děti na společenství, v němž vyrůstají. Různé modely vztahu mezi náboženskými hnutími a dětmi ilustrujeme na příkladech hnutí Haré Kršna, Dvanáct kmenů, hnutí Bhagvána Radžníše (Osho) či scientologie.
Mgr. Jitka Schlichtsová (*1988) je doktorandkou Evangelické teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze. Vyučuje religionistiku a psychologii, je členkou české Společnosti pro studium sekt a nových náboženských směrů, redaktorkou čtvrtletníku o současné náboženské scéně Dingir a internetové služby Náboženský infoservis. Dlouhodobě se zajímá především o problematiku působení tzv. sekt v Česku i na Slovensku.
22. 3. 2023 Kým nás ‚Saju‘ nerozdelí – Kórejské povery a ľudové náboženstvo v modernej dobe – prednáša Mgr. Alexander Gubo
Podľa výsledkov výskumu náboženskej afiliácie obyvateľstva z roku 2022 sa v Kórejskej Republike sa polovica populácie nehlási k žiadnemu náboženstvu (51 %) a najväčšia náboženská komunita sú kresťania (31 %, z toho 20 % protestanti). Aj napriek týmto číslam sú určité tradičné rituály a ľudové zvyky stále dodržiavané a rešpektované. Jeden z prejavov tejto náklonnosti ku každodenným “magickým praktikám“ je popularita takzvaného “saju“.
Na prvý pohľad vykladači saju (ktoré by sa zjednodušene dalo opísať ako čítanie osudu jedinca na základe konštelácii priradených k jeho roku, dňu a presného času narodenia) pôsobia ako komerční astrológovia, ktorí vo svojich stanoch alebo lacno prenajatých malých priestoroch ponúkajú služby tým poverčivejším. Saju je však odvodené z chápania chodu sveta, ktoré v minulosti diktovalo nielen dôležité životné rozhodnutia jedincov, ale malo značný vplyv aj na vedenie samotného štátu. Výklad saju často vyhľadávajú páry pred zásnubami alebo svadbou, podnikatelia, alebo aj študenti pred dôležitými skúškami. Je však stredobodom pozornosti najmä pre tých, ktorí tejto disciplíne pripisujú legitimitu. Rôzné prístupy k tejto disciplíne nám dovoľujú vytvoriť komplexný obraz o identite spoločenstva, ktoré je doteraz poznamenané koloniálnou traumou a následným prudkým, ale nevyrovnaným vývojom.
Mgr. Alexander Gubo študoval religionistiku na FIF UK. V Kórejskej Republike ukončil magisterské štúdium kórejských štúdií na Hanyang University. V súčasnosti sa venuje doktorandskému štúdiu v odbore kultúrna antropológia na Academy of Korean Studies.
19. 4. 2023 Kolaps civilizácií – prednáša Mgr. Branislav Kovár, PhD.
Po finančnej kríze v roku 2008 a arabských revolúciách v roku 2010/2011 sa čoraz viac do popredia dostáva problematika kolapsov a zmien v spoločnosti. Tento záujem zvýšili aj aktuálne klimatické problémy a pandémia spôsobená ochorením COVID-19 alebo hrozba jadrového konfliktu. Archeológia a história sa vďaka tomuto záujmu stávajú vedami 21. storočia, pretože so zánikmi a pádmi starých civilizácii a spoločností majú najviac skúseností.
V prednáške sa pokúsime odpovedať, prečo skolabovala Západorímska ríša, ako kamenné sochy prispeli k zániku osídlenia Veľkonočného ostrova. Budeme sa rozprávať, ako to bolo s koncom vikinských osád v Grónsku, alebo ako Malá doba ľadová a pandémia moru skoro zničili našu spoločnosť v stredoveku. Spomenieme aj zánik starých Mayov a problémy v Egypte v dobe bronzovej.
Kolaps nikdy nespôsobila jedna príčina. Na prednáške si povieme niečo o starovekých a stredovekých epidémiách, o klimatických zmenách, o historickej ekonomike, o vojnách a o migrácií obyvateľstva. Kolapsy nás sprevádzajú už od vzniku prvých miest a štátov. Každý zánik je iný, ale i tak nájdem medzi nimi množstvo podobných znakov. Mnohé z nich sú viditeľné aj dnes.
Počas prednášky sa budeme pýtať a hľadať odpovede na tieto otázky: Čo a kto kolabuje? Prečo nastal kolaps? Existovali spoločnosti, ktoré prežili vlastný kolaps?
Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Voľný čas venuje portálu HistoryLab.sk. Je spoluautorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených a Epidémie v dejinách. Napísal knihu Sila zániku. Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností. Práve teraz vychádza nová kniha – Klíma v dejinách. Ako ľudí ovplyvňovala príroda a klimatické zmeny.
17. 5. 2023 Bola Morena skutočnou staroslovanskou bohyňou? Zvyk vynášania smrti v komparatívnej perspektíve. – prednáša Mgr. Stanislav Gubančok
Zvyk vynášania Moreny je zaznamenaný etnografmi na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia. Tento rituál so zjavne predkresťanským pôvodom nachádzame analogicky aj v niektorých ďalších krajinách so slovanským osídlením. Kto však bola figurína s menom Morena? Vzdelanci v období romantizmu a slovenského národného obrodenia ju pokladali za slovanskú bohyňu zimy a neskôr bola v odbornej literatúre považovaná za personifikáciu tohto ročného obdobia. Za pomoci komparatívnej jazykovedy, mytológie a folkloristiky môžeme detailnejšie porozumieť štruktúre tohto starobylého rituálu, ale tiež pokúsiť sa vysvetliť pôvod pomenovania Morena, Mamuriena, Marmoriena, či Majmoriena.
Mgr. Stanislav Gubančok je interným doktorandom Katedry etnológie a mimoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde sa venuje komparatívnej mytológii Baltov a Slovanov. Je jedným z prvých odborníkov na Slovensku, ktorí prejavili záujem o baltské jazyky a kultúru na Slovensku a v súčasnosti pôsobí na stáži v litovskom Kaunase na Univerzite Vytautasa Veľkého. V rámci svojej dizertačnej, kde sa zameriava na porovnávanie litovských a slovenských jarných obyčajov predstaví slovenský zvyk vynášania Moreny v komparatívnej perspektíve s jeho litovskou analógiou.
Prednáškový cyklus z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.