Abraham J. Heschel, Šabat. Jeho význam pro současného člověka. Praha: Portál 2023, 160 strán.
Zásluhou nakladateľstva Portál sa k českému (a prípadne slovenskému) čitateľovi dostáva nové vydanie klasickej knihy Abrahama Heschela o šabate. Tento edičný počin je nanajvýš chvályhodný, nakoľko prvé české vydanie (Academia 2009) je už dávno rozobrané. Prekladateľka Tereza Krekulová okrem starostlivého prekladu poskytla i doslov ponúkajúci informovaný vhľad do života a diela autora knihy. Abraham Joshua Heschel (1907–1972) zanechal mimoriadne výraznú stopu vo viacerých oblastiach – medzi inými duchovnej, akademickej, umeleckej i občianskej. Tento rabín, filozof, učenec, básnik a bojovník za ľudské práva v sebe spájal oddanosť židovskej tradícii s porozumením svetu súčasného človeka. Jeho život si v krátkosti pripomenieme tu.
A presne v tomto duchu je napísaná i jeho kniha Šabat. Spôsobom fundovaným, no prístupným aj pre bežného čitateľa vrhá svetlo na najrozmanitejšie aspekty židovského dňa odpočinku. Kniha je útla rozsahom, avšak bohatá na inšpiratívne myšlienky a podnety. Sprostredkujúca poznanie nazhromaždené generáciami židovských mysliteľov, ale zároveň oslovujúca i človeka 20. storočia, ktorý nemusí byť nevyhnutne „nábožensky muzikálny“. To, že sa Heschel majstrovsky orientuje nielen v pravidlách rabínskeho výkladu a argumentácie, sa dá očakávať. Avšak on zároveň ponúka i exkurzy do antickej (gréckej i rímskej) mytológie a kultúry. Originálna je komparácia rabína Šimona ben Jochaja a gréckeho hrdinu Prometea (s. 62). Rovnako podnetné sú i úvahy nad vnímaním večnosti v perspektíve starovekého Ríma na jednej a rabínskeho myslenia na druhej strane (s. 56–57).
Heschel vo svojej knihe hojne využíva podobenstvá, alegórie a príbehy. Šabat predstavuje ako „palác v čase“ (to je i názov jednej z kapitol knihy) a – klasickými rabínskymi výrazmi – ako hosťa, kráľovnú či nevestu. Obrazný jazyk však vôbec nie je na škodu veci. Práve naopak, pomáha dať výraz významom, ktoré by inak zostali nevyjadriteľné.
Heschel sa v podtitule svojej knihy programovo hlási k tomu, že jeho dielo sa snaží osloviť „súčasného človeka“ (v anglickom origináli z roku 1951 je použitý výraz modern man). Deň odpočinku tak autor predstavuje ako najvzácnejší dar (s. 27). V línii holistického prístupu k životu je šabat vnímaný ako potešenie pre celú bytosť človeka (s. 28). Zároveň ide o výzvu, ako s týmto darom naložiť. Aj nenáboženskí ľudia sa môžu spolu s Heschelom plodne zamýšľať nad tým, aké miesto v ich živote zastáva odpočinok (s. 35). Zrejme ani im nie je vzdialený „večný problém“ ľudstva: ako žiť vo vzťahu k ostatným ľuďom a veciam a byť pritom slobodnými (s. 108). Heschel v tomto ohľade predkladá provokatívnu tézu, že šabat je oslavou nezávislosti na spoločenských podmienkach (s. 44). Samozrejme, toto tvrdenie by bolo možné vnímať ako kvietistický postoj a rezignáciu na zmenu vo svete. Avšak Heschelova vlastná občianska angažovanosť je najlepším svedectvom o tom, že takáto možnosť výkladu pre neho neprichádza do úvahy. Heschelovi ide o napĺňanie času našich dní zmyslom. Na inom mieste knihy píše, že „večnosť“ nezískajú tí, ktorí sa usilujú podrobiť si priestor, ale tí, ktorí napĺňajú čas „duchom“ (s. 59). Tieto slová sú nesmierne aktuálne v dnešnej dobe rozličných mocenských výbojov a zvýšeného drancovania prírodných zdrojov.
Kniha rabína Heschela bude osožná nielen pre tých, ktorí sa zaujímajú o judaistiku či židovskú filozofiu 20. storočia. S veľkým úžitkom po nej siahne každý, kto hľadá spoľahlivého sprievodcu pre úvahy nad ľudským životom v čase a jeho vzťahu k ostatným ľuďom, svetu či tomu, čo nás presahuje.
Náhľadová fotografia Abrahama J. Heschela: Jewish Federation Greater Pittsburgh.
Související příspěvky:
