V roku 1983 Irán verejne obesil 10 bahájskych žien. Medzinárodné bahájske spoločenstvo spustilo kampaň pri príležitosti 40. výročia a zvýšenia povedomia o útlaku najväčšej nemoslimskej náboženskej menšiny v Iráne.
Kancelária pre styk s verejnosťou Bahájskeho spoločenstva v SR 18. júna zorganizovala spomienkové stretnutie k 40. výročiu umučenia bahájskych žien, ktoré sa konalo o 18.00 hod. v Bahájskom centre v Bratislave. Súčasťou programu bolo zdieľanie informácií o situácii žien v Iráne, príbehy zo života popravených žien, čítanie básní napísaných ženami v súčasnosti odsúdenými z tých istých dôvodov a vystúpenia hudobných hostí.
Jeden z najkrutejších zločinov, ktoré postihli utláčanú bahájsku menšinu v Iráne, sa odohral pred 40 rokmi v meste Širáz na juhu krajiny. 18. júna 1983 bolo popravených 10 žien vo veku 17 až 57 rokov. Keď čakali, že na nich príde rad, boli nútené sledovať, ako ich spoluväzenkyne vešali jednu po druhej na verejnom námestí. Ich „zločin“ spočíval v tom, že patrili k bahájskej viere a odmietli sa jej vzdať. Najmladšia bola Mona Mahmoudnejad, 17-ročná, ktorá učila bahájske deti, ktoré mali zakázané navštevovať školu. Ani jedno z tiel žien nebolo vydané ich rodinám, a tak im bol odopretý riadny pohreb podľa ich náboženských obradov a príbuzným riadna rozlúčka. To isté platilo pre šiestich bahájskych mužov popravených dve noci predtým na tom istom námestí, z ktorých niektorí boli príbuzní s popravenými ženami. Po islamskej revolúcii v roku 1979 bolo v Iráne popravených viac ako 200 členov bahájskej komunity.
Medzinárodné pobúrenie a tlak ľudskoprávnych organizácií síce zastavil popravy, ale prenasledovanie tejto náboženskej menšiny ďalej pokračuje. Venus Jahanpour, členka Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike, hovorí, že pre bahájov, ale aj iné náboženské menšiny v Iráne je životne dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo a verejnosť venovali pozornosť ich situácii. Ako Jahanpour (sama Iránčanka) poznamenala, že „baháji v Iráne sú predmetom systematického prenasledovania a štátna doktrína im bráni študovať a pracovať, ničí ich korene a čelia opakujúcemu sa zatýkaniu a prenasledovaniu pre ich náboženskú príslušnosť.“
Bahájska komunita s približne 300 000 členmi tvorí najväčšiu náboženskú menšinu v Iráne. Ale na rozdiel od kresťanov, židov a zoroastrijcov nie sú chránení článkom 13 iránskej ústavy ako uznaná náboženská menšina.
Bahájska viera, ktorá vznikla v 19. storočí v Iráne a má svoje pozadie v šiitskom islame, je nezávislým náboženstvom, ktoré napríklad presadzuje rodovú rovnosť. To od samého začiatku odmietali konzervatívni islamskí duchovní v krajine. Baháji boli tiež od začiatku prenasledovaní, ale ich utrpenie sa dramaticky zintenzívnilo po islamskej revolúcii. Iránski šiitskí vládcovia považujú členov bahájskej komunity za odpadlíkov a zaobchádzajú s nimi ako s občanmi druhej kategórie. Bahájske bohoslužobné miesta sú zakázané a ich prístup k vzdelaniu a práci je obmedzený. Baháji sú často zatýkaní a mučení podľa ľubovôle, ich majetok a majetok skonfiškovaný. Sú monitorovaní a šikanovaní štátom. Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike je od roku 2007 jednou z 18 registrovaných náboženských spoločností a v poslednom sčítaní obyvateľov sa k nim prihlásilo 311 občanov a občianok.
Medzinárodné Bahájske spoločenstvo tento rok preto spustilo globálnu kampaň, nazvanú #OurStoryIsOne, na uctenie si popravených žien a venovanú dlhému zápasu o rodovú rovnosť, ktorý ženy všetkých vierovyznaní a pôvodu v Iráne prežívali mnoho desaťročí a ktorý trvá dodnes. Kampaň #OurStoryIsOne je venovaná pamiatke všetkým iránskym ženám z každého vierovyznania a prostredia, ktoré dnes kráčajú rovnakou cestou a prinášajú obete v prospech spravodlivosti a rodovej rovnosti v Iráne. Kampaň bude trvať jeden rok a bude pokračovať týždenným zverejňovaním príspevkov, ktoré sa už začali hrnúť na podporu kampane, ako aj podujatí a iniciatív na sociálnych sieťach.
Psali jsme v Dingiru:
téma Dingiru 17 (4), 2014: Reformní hnutí uvnitř i vně islámu: zde.
Kristýna Pilecká: S vizí nového řádu světa: Víra bahá’í: její zrod, principy a vize nového světového řádu.
Související příspěvky:
