Centrum pre religionistiku a historické štúdiá, n. o. (CEREHIS) vás srdečne pozýva na 7. ročník prednáškového cyklu „Náboženstvá pod lupou,“ ktorý aj v roku 2025 prinesie sériu prednášok o náboženstvách, kultúrach a dejinách v rôznych historických i súčasných kontextoch. Tento rok vás čakajú podnetné a pútavé témy – od náboženstva a politiky na starovekom Blízkom východe, cez život mezoamerických elít, až po súčasný súfizmus v Bosne a Hercegovine.
Prednášky budú prebiehať online formou na YouTube kanáli CEREHIS, takže si ich po premiére v živom vysielaní môžete prehrať kedykoľvek a kdekoľvek. Formát prednášok Vám umožňuje v živom vysielaní prednášajúcemu položiť otázky, ktoré Vám zodpovie v závere streamu.
Program prednáškového cyklu Náboženstvá pod lupou 2025:
Náboženstvo a politika na starovekom Prednom východe, 26. 2. 2025, prednáša Mgr. et Mgr. František Válek, Ph.D.
Abstrakt: Politické a náboženské sféry byly na starověkém Předním východě v mnohém propojené a vzájemně se ovlivňovaly. V rámci našeho exkurzu se budeme skrze konkrétní historické prameny věnovat několika oblastem, které tyto vztahy ilustrují. Podíváme se například na roli věštění v rozhodovacích procesech na panovnickém dvoře nebo na to, jak se králové mohli proti dopadu nepříznivých znamení bránit. Prozkoumáme božský charakter královského úřadu i některé panovníky, kteří sami dosáhli božského postavení. Zaměříme se také na dynamiku vztahů mezi palácovými a chrámovými institucemi, včetně účasti panovníků na kultických aktivitách. V neposlední řadě se podíváme na procesy konstrukce královské ideologie prostřednictvím nápisů a epických narativů, které nezřídka proklamují božskou podporu, náboženskou oddanost panovníků nebo vyzdvihují stavební aktivitu věnovanou chrámům.
O autorovi: Mgr. et Mgr. František Válek, Ph.D., působí jako odborný asistent na Katedře filozofie a religionistiky Fakulty filozofické Univerzity Pardubice. Jeho hlavním badatelským zaměřením je náboženství starověkého Předního východu, zejména Sýrie pozdní doby bronzové. Ve svém výzkumu se, mimo jiné, zabývá královskými eposy či věštěním na panovnických dvorech.
Od narodenia až po smrť – životný cyklus mezoamerických elít, 26. 3. 2025, prednáša Mgr. Jakub Špoták, PhD.
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá komplexným životným cyklom mezoamerických elít, so zameraním na panovníkov, od ich narodenia až po posmrtný život. Skúma jednotlivé štádiá ich života – narodenie, prechodové rituály, nástupnícke rituály, svatba, život panovníka, až po smrť. Narodenie panovníka bolo sprevádzané oslavami a rituálmi, ktoré zdôrazňovali jeho výnimočné postavenie a božský pôvod. Vstup do života dospelých bol spojený s prvým prechodovým rituálom – obetovaním krvi. Počas dospievania absolvoval panovník ďalšie iniciačné rituály, ktoré ho pripravovali na budúcu úlohu vládcu. Najdôležitejším momentom bol nástup na trón, ktorý bol spojený s komplexnou ceremóniou. Počas vládnutia sa panovník zúčastňoval na rôznych ceremóniách, ktoré mali zabezpečiť prosperitu ríše, úrodu, či víťazstvá vo vojnách. Tieto ceremónie boli často spojené s ľudskými obetami a obetovaním krvi. Smrť panovníka bola vyjadrená niekoľkými poetickými vyjadreniami, ako je napríklad – vstúpil na cestu, vstúpil do vody, jeho dych odišiel. Pohrebné ceremónie patria k veľmi zaujímavým vyobrazeniam, pretože neukazujú panovníka priamo mŕtveho, ale čiastková symbolika scén to jednoznačne potvrdzuje. V rámci príspevku teda predstavím jednotlivé štádiá životného cyklu mezoamerických panovníkov v kontexte dobových prameňov, ako sú napríklad mayské kódexy, kamenné monumenty, nástenné maľby, či keramika. Skúma symbolický význam rituálov a ceremónií a ich prepojenie s mezoamerickým chápaním sveta, času a posmrtného života.
O autorovi: Mgr. Jakub Špoták, PhD., vyštudoval religionistiku a pôsobí ako odborný asistent na Katedre porovnávacej religionistiky Univerzity Komenského. Jeho výskumné záujmy zahŕňajú predkolumbovské kultúry Strednej Ameriky, archeoastronómiu a chápanie temporality v starovekých kultúrach. Osobitne sa zaujíma o poklasické mayské a mexické kódexy, mayskú epigrafiu a mezoamerické kalendárne systémy, v rámci ktorých študuje pan-mezoamerické prvky, ktoré sa v priebehu času transformovali.
Súčasný súfizmus a dervišské rády v Bosne a Hercegovine, 7. 5. 2025, prednáša Mgr. Andrej Mentel, PhD.
Abstrakt: Keď sa povie „derviš“, väčšine ľudí napadne obraz mystického tanca v splývavých bielych róbach, pri ktorom sa účastníci točia do hypnotického rytmu hudby. No súfizmus – duchovná dimenzia islamu, ktorej sú derviši nositeľmi – je oveľa viac než len ikonická vírivá meditácia. Je to spôsob života, cesta hľadania hlbšieho spojenia s Bohom, ale aj so spoločenstvom. Aby sme stretli dervišov, nemusíme cestovať do Turecka či na Blízky východ. Súfijské rády zakorenili na Balkáne už v čase Osmanskej ríše a napriek turbulentným dejinám – od modernizácie cez socialistické represie až po vojnu v 90. rokoch – sú v Bosne a Hercegovine dodnes živou súčasťou náboženského a kultúrneho života. Ako sa im podarilo prežiť a dokonca sa obnoviť v období po rozpade Juhoslávie? Akú úlohu zohrávajú v súčasnej bosnianskej spoločnosti? A prečo dnes súfizmus priťahuje aj ľudí, ktorí sa necítia byť súčasťou tradičných náboženských štruktúr? V prednáške sa pozrieme na to, ako dnes fungujú dervišské rády v Bosne a Hercegovine, aké majú rituály, aké je ich postavenie v spoločnosti a prečo im mnohí ľudia nachádzajú nový význam v neistej dobe.
O autorovi: Mgr. Andrej Mentel, PhD., je antropológ, ktorý pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave, Fakulte sociálnych a ekonomických vied. Výskumne sa zameriava na oblasť západného Balkánu, hlavne Bosny a Hercegoviny. Jeho hlavnou výskumnou témou je solidarita v spoločnosti a jej súvislosť s náboženstvom. Inak povedané, akú rolu zohrávajú rôzne náboženské spoločenstvá (moslimské, katolícke a pravoslávne) v tom, ako sa v tak rozdelenej spoločnosti, ako je tá v Bosne a Hercegovine, vytvára, udržiava a rozbíja solidarita.
Legenda o uhorskom kráľovi sv. Ladislavovi: Na Gemeri aj v Moskvě, 21. 5. 2025, prednáša: Mgr. Michal Augustovič
Abstrakt: Svätý Ladislav patril k hlavným patrónom Uhorského kráľovstva a bol vnímaný ako ochranca vlasti – athleta patriae. O rozšírenosti jeho kultu dodnes svedčia početné nástenné maľby v rôznych častiach bývalého Uhorského kráľovstva. Vo veľkom množstve ich nájdeme u nás najmä na Gemeri. Menej známou je skutočnosť, že sa príbeh o hrdinských činoch svätého uhorského kráľa dostal aj do ortodoxného prostredia a zachoval sa v písomných prameňoch Moskovského veľkokniežatstva.
O autorovi: Mgr. Michal Augustovič je kurátorom v Múzeu mesta Bratislavy. Vyštudoval históriu na Univerzite Komenského v Bratislave a stredoveké štúdiá na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni. Momentálne je externým doktorandom na Univerzite Komenského v odbore slovenské dejiny. Vo voľnom čase sa venuje stredovekému sakrálnemu dedičstvu na Gemeri v rámci združenia Gotická cesta.
Všetky prednášky budú dostupné naživo na YouTube kanáli CEREHIS (začiatok vždy o 17.30) a následne aj v archíve pre tých, ktorí si ich budú chcieť pozrieť neskôr.
Aktuálne informácie nájdete na Facebooku a webu CEREHISu.
Související příspěvky:
