Bájna perla orientu. „Mekka“ duchovných hľadačov pravdy a poznania. Krajina posvätných kráv, svätých mužov, mudrcov, jógy a filozofie. To je India. Spiritualita je tu každodennou súčasťou bežného života. Ľudia neoddeľujú pozemské a božské. Žijú v spojení, v hľadaní rovnováhy, s túžbou po lepšom vtelení. Jedným z najstarších a zároveň najrozšírenejších náboženstiev je hinduizmus. Typický je obrovský panteón božstiev. Najdôležitejšou zložkou je takzvaná „Svätá trojica hinduizmu – Trimúrti“, ktorú tvorí Brahma – božský tvorca, Višnu – udržovateľ a Šiva – ničiteľ. Vo večnom kolobehu vzniku a zániku plynie život v božskom vedomí.
Káší či Benáres sú staršie pomenovania najposvätnejšieho mesta v Indii – Váránasí. Sväté Šivovo mesto je uctievané hinduistami, budhistami i džinistami. Je to jedno z najstarších nepretržite obývaných miest na svete. Fotografia zachytáva breh posvätnej Gangy, kde sa vykonávajú kremácie. Traduje sa, že opačný breh rieky je prekliaty, preto je pustý a neobývaný. Kremácie prebiehajú bez ustania. Vykonávajú sa na ghátoch a aj v modernejšej spaľovni, ktorá je zobrazená na nasledujúcej fotografii. V okolí sa zdržujú pozostalí, ale aj ľudia čakajúci na koniec tejto pozemskej inkarnácie. Meditujú, rozmýšľajú, rekapitulujú. Túžbou každého hinduistu je byť spálený na brehoch matky Gangy a byť vhodený do jej prúdu. Veria, že tak zmyjú svoju karmickú záťaž a možno už nebude potrebné ich ďalšie vtelenie. Nespaľujú sa len telá svätých mužov, malých detí, tehotných žien, uštipnutých kobrou a malomocných. Toto miesto je akýmsi portálom medzi svetmi. Spája to čím sme boli, s tým, čím budeme. Necítiť tu však smútok, nepočuť nárek. Hinduisti tento prechodový rituál berú ako súčasť procesu učenia a nepotrebné telá odkladajú ako obnosené šaty. Plamene ich pohltia, aby božská esencia mohla pokračovať na svojej ceste nekonečným vedomím do ďalších životov za poznaním Pravdy.
K Indii patria aj svätí muži – sádhuovia, jogíni, askéti, guruovia či mystici. Mnoho z nich sa zriekne hmotných statkov, aby mohli ľahšie hľadať cestu k Pravde. Iní tak maskujú svoje bezdomovectvo. Žijú z toho, čo im dajú ostatní. Na fotografii je rušná ulica vo Váránasí, kde je zmes týchto hľadačov podstaty života.
Všade môžete stretnúť kravy. Tie sa potulujú mestami po rušných uliciach. Hinduisti ich považujú za posvätné. Sídli v nich totiž množstvo božstiev. Taktiež jedna z legiend hovorí, že ak sa po smrti chcú dostať do „neba“, musia preplávať rieku. To sa dá urobiť len s pomocou kravy, ktorú držia za chvost.
V severnej časti indického subkontinentu sa nachádzajú aj štyri najposvätnejšie miesta budhizmu. Lumbiní (Nepál) je považované za miesto, kde sa narodil Siddhártha Gautama – Buddha. Bódghaja je miestom, kde Buddha dosiahol osvietenie. Stalo sa tak po dlhej meditácii pod stromom bódhi. Svoje učenie vyložil v antilopom háji piatim asketickým mníchom v Sárnáthe. Toto miesto je v súčasnosti posiate množstvom budhistických chrámov jednotlivých krajín, ktoré vo svete vyznávajú budhizmus. Štvrtým posvätným miestom budhizmu je Kušinagara – miesto kde Buddha dosiahol posledné vyvanutie z tela. Na fotografii je zachytený budhistický mních, ktorý medituje v priestore jedného z chrámov v Sárnáthe.
Ďalším pozoruhodným indickým náboženstvom je džinizmus. Jeho hlavný predstaviteľ Mahávíra žil, rovnako ako Buddha, v Indii približne v 6. storočí pred naším letopočtom. Podobne ako pri budhizme, aj džinizmus hlása cestu súcitu a neubližovania všetkému živému. Zatiaľ čo Buddha presadzoval takzvanú strednú cestu, Mahávíra je známy pre úplný asketizmus a zrieknutie sa materiálneho sveta. Obidve náboženstvá spája filozofia nenásilia. Ďzinisti sú rozdelení na niekoľko hlavných vetiev. Medzi najznámejšie sekty patria „bielo odetí“ (švétámbarovia), ktorí nosia biele rúcha a “vzduchom odetí” (digambarovia), ktorí nenosia žiadne šaty a chodia nahí. Džinisti, napriek svojmu malému počtu, majú v spoločnosti značný vplyv. Fotografia zobrazuje džinistický chrám v posvätnom Sárnáthe.
Islam je dôležitou súčasťou dejín Indie a v súčasnosti je druhým najrozšírenejším náboženstvom. Vplyv moslimov sa prejavoval najmä na severe krajiny. Vzájomné napätie medzi hinduistami a moslimami vyvrcholilo v roku 1947. Britská India sa rozdelila na hinduistickú časť (India) a moslimskú časť (Pakistan). Následkom bolo veľké sťahovanie obyvateľstva a nepokoje so značným počtom obetí. Dodnes sú medzi krajinami napäté vzťahy a sporia sa o územia (Kašmír). Z východného Pakistanu vznikol v roku 1971 nezávislý štát – Bangladéš. Mughalská ríša bola v 17. storočí jednou z najvýznamnejších svetových mocností. Zaberala územie dnešného Afganistanu, Pakistanu a značnej časti Indie. Ovládala ju moslimská dynastia. Jeden z významných panovníkov – Shah Jahan, zanechal po sebe monument, ktorý sa stal jedným zo siedmich novodobých divov sveta. Taj Mahal je obrovskou mramorovou hrobkou, ktorú dal postaviť pre svoju milovanú manželku Mumtaz Mahal. Fotografia zachytáva ľudoprázdny monument za včasného rána. Toto majstrovské dielo je ukážkou majestátu a sily Mughalského impéria. Na nasledujúcom zábere je mešita Jama Masjid v Old Dillí. Aj tú dal postaviť Shah Jahan. Je najväčšou v Indii a zmestí sa do nej až 25 tisíc veriacich.
Jedným z najmladších svetových náboženstiev je sikhizmus. Vznik sa datuje na 15. storočie a dnes je piatym najrozšírenejším náboženstvom. Posvätné mesto Amritsar leží v oblasti Pandžábu, neďaleko pakistanských hraníc. Zakladateľom je Guru Nának, ktorý počas jednej noci dostal víziu, kde sa ho boh opýtal, či chce šíriť lásku medzi ľuďmi. Nánakovi prekážali niektoré aspekty hinduizmu (rituály, zobrazovanie bohov, kastovníctvo, rozdiely medzi mužmi a ženami) aj islamu (militantnosť, odmietanie iných náboženstiev). Sikhizmus je monoteistické náboženstvo, ktoré sa riadi svätou knihou Guru Granth Sahib. Pre Sikhov je typický turban na hlave. Pod ním ukrývajú stočené vlasy, ktoré nemajú dovolené strihať. Ďalším znakom je napríklad kovový náramok – kara. Ten predstavuje spojenie s bohom a jeho nekonečnosť v podobe kruhu bez začiatku a konca. Súčasťou ich odevu je aj kirpan – zahnutý nôž. Nosia čisté a upravené šaty, nejedia mäso, nepijú alkohol, hlásajú rovnosť medzi pohlaviami aj náboženstvami a intenzívne sa venujú charite.
Na fotografii je svätostánok, kde je umiestnená posvätná kniha Guru Granth Sahib. Veriaci sa modlia, meditujú a všetko dopĺňa spev mantier a úžasná hudba. Atmosféru zobrazuje ďalšia fotografia s hudobníkmi, ktorí takto vyznávajú oslavu Najvyššieho. Gurudwara je sikhským chrámom a zároveň centrom, kde sa starajú nielen o veriacich, ale aj o pútnikov. Každý pocestný tu dostane bezplatne obed a v prípade potreby tu môže zotrvať maximálne 3 dni. Do chrámu sa vstupuje bez obuvi, s pokrývkou hlavy a s čistými rukami.
India aj dnes pôsobí ako krajina neskutočna z bájnych príbehov. Spiritualita je tu votkaná do každodenného ruchu života. Ten ako posvätná rieka preteká prítomnosťou v ktorej je ukrytá pravda o Bohu. Každý, kto zažil Indiu, si nesie jej esenciu vo svojom srdci.
„OM NAMAH SHIVAYA“
(buď pozdravené meno Šivovo)
Všechny fotografie: Roman Martinský (2019).