Cirkvi a náboženské spoločnosti pristupujú k zdravotne postihnutím individuálne, inkluzívne a citlivo

Prieskum cirkevného odboru Ministerstva kultúry Slovenskej republiky týkajúci sa bariér v živote osôb so zdravotným postihnutím poukázal na to, že cirkvi a náboženské spoločnosti sú pripravené pomáhať a zapájať do svojich aktivít všetkých veriacich. Na to je však potrebné zmeniť stav budov, zlepšiť prístup k informáciám a zaviesť systematický prístup k osobám so zdravotným postihnutím.

Zabezpečenie prístupnosti k duchovnému životu aj pre osoby so zdravotným postihnutím je jedným zo základných predpokladov inkluzívnej a otvorenej spoločnosti. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie osoby so zdravotným postihnutím tvoria podstatnú časť populácie, odhaduje sa, že ide približne o 15 %. Práve preto v roku 2021 cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR inicioval prieskum „Analýza stavu debarierizácie v cirkvách a náboženských spoločnostiach na Slovensku“. Ide o historicky celkom prvé mapovanie stavu prístupnosti budov, ako aj informácií pre osoby so zdravotným postihnutím. Výsledky sa opierajú o dáta z dotazníku rozoslaného všetkým registrovaným cirkvám (Novoapoštolská cirkev a Ústredný zväz židovských náboženských obcí dotazník nevyplnili).

Závery poukázali na to, že aktuálny stav debarierizácie má priestor na zlepšenie. Chýbajú najmä systémové riešenia. Cirkvi často jednotlivé prípady riešia individuálne, väčšinou až na požiadavku osoby so zdravotným postihnutím. Prieskum tiež odhalil absenciu dát k tejto problematike. Cirkvi a náboženské spoločnosti sami nedisponujú presnými dátami o bezbariérovosti budov. Množstvo budov v správe či vlastníctve cirkví nemá vyhradené parkovacie miesto pre osoby so zdravotným postihnutím. Podobne často chýbajú prístupné hygienické zariadenia. S bezbariérovým prístupom ich má len okolo 20 % budov. Lepšie je na tom bezbariérový vstup, ktorý má zabezpečený okolo 40 % bohoslužobných budov. Problémom je, že množstvo sakrálnych objektov je zároveň aj národnou kultúrnou pamiatkou. Ich rekonštrukcia si vyžaduje stavebné povolenie od pamiatkového úradu a špecifický prístup. Dôvodom slabej debarierizácie môže byť aj nedostatok financií potrebných na rekonštrukciu a nedostatočná informovanosť o existujúcich grantových schémach. Nie všetky riešenia však vyžadujú veľké finančné výdavky. Do viacerých budov napríklad nemajú povolený vstup asistenčné psy.

V cirkvách a náboženských spoločnostiach neexistujú žiadne normy či strategické dokumenty, ktoré by sa zaoberali prístupom k osobám so zdravotným postihnutím. Zároveň je nízka aj miera vzdelávania duchovných v tejto problematike. Pre osoby so zrakovým postihnutím absentuje preklad Biblie do Braillovho písma (v súčasnosti uvádza medzi svoje publikácie Bibliu v Braillovom písme len Apoštolská cirkev). Dokopy majú cirkvi a náboženské spoločnosti len 41 publikácií dostupných v Braillovom písme. Málo duchovných ovláda Braillovo písmo a slovenský posunkový jazyk. Cirkvi však pravidelne organizujú bohoslužby v slovenskom posunkovom jazyku.

Přehled statistických údajů získaných během průzkumu.

Cirkvi a náboženské spoločnosti problém reflektujú a snažia sa o zlepšenie. V prípade potreby osobám so zdravotným postihnutím pomáhajú a pristupujú k nim citlivo. V ostatných rokov tiež cirkvi vo väčšom množstve využívajú médiá a uverejňujú informácie v elektronickej podobe, čo pomáha osobám so zrakovým postihnutím, keďže ich zariadenia môžu texty previesť do zvukovej podoby. Prieskum sa nezaoberal inštitúciami cirkví a náboženských spoločností, ako sú napríklad charitné domy a diakonické strediská, ktorých aktivity sú venované ajA osobám so zdravotným postihnutím. Reálne preto cirkvi robia pre osoby so zdravotným postihnutím viac, než z prieskumu vyniklo. Napríklad jediná špeciálna škola pre hluchoslepých žiakov je zriadená práve Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania.

Samotné vypĺňanie prieskumu bolo pre cirkvi podnetné. Predstaviteľ Bratskej jednoty baptistov v dotazníku napísal, že: „ak mám byť úprimný, pre nás sú tie otázky podnetom na zamyslenie.“