Centrum pre religionistiku a historické štúdiá, n. o. prináša už ôsmy ročník obľúbeného cyklu prednášok „Košická egyptologická jeseň“. Tento rok sa poslucháči môžu tešiť na objavovanie kráľovských hrobiek, tajomstiev staroegyptského piva, duchovného významu rakiev či papyrologických rukopisov z Egypta, ktoré dodnes formujú naše poznanie Biblie. Cyklus prednášok sprostredkuje nielen najnovšie vedecké poznatky, ale aj fascinujúce príbehy zo srdca starovekého Egypta. Podrobný harmonogram prednášok nájdete nižšie.
Všetky prednášky v rámci prednáškového cyklu budú streamované naživo prostredníctvom platformy YouTube, a to na oficiálnom kanáli n. o. CEREHIS: https://www.youtube.com/@centrumprereligionistikuah2480. Diváci majú možnosť zapojiť sa so svojimi otázkami priamo do chatu na youtube a prispieť tak do diskusie v závere vysielania.
Odkazy na sledovanie budú vždy dostupné aj na webovej stránke a facebookovej stránke organizácie. Odporúčame prihlásiť sa na odber nášho YouTube kanála, ktorý vám umožní nielen jednoduchšie sledovanie jednotlivých prednášok, ale aj pravidelné upozornenia na ďalšie aktivity a novinky z činnosti CEREHIS.
Abstrakty prednášok a bližšie informácie:
10. žáří: Paulína Šútorová, MA. (Universität Trier): O mieste, kde kráľovné snívajú svoj večný sen
Abstrakt: Vlastný cintorín. Toto privilégium sa egyptským kráľovnám podarilo získať až na začiatku 19. dynastie, teda v období, ktoré sa nazýva aj ramzesovské. Údolie kráľovien vypovedá nemálo o živote slávnych Egypťaniek. Prináša svedectvo o ich vzostupoch i pádoch, o ich povinnostiach a tiež posmrtných očakávaniach. Každá hrobka je svojou výzdobou jedinečná. Viaceré možno označiť dokonca za umelecké diela. Prečo boli odrazu kráľovné pochovávané samostatne? Čím sa odlišovali ich hrobky od hrobiek kráľov a čím navzájom medzi sebou? V aký posmrtný život dúfali? Aj na tieto otázky nám vie poskytnúť odpoveď „Miesto krás”, kde ramzesovské kráľovné snívajú svoj večný sen.
Prednáša: Paulína Šútorová, MA – vyštudovala egyptológiu na Swansea University vo Walese. V rámci štúdia, vedeckej činnosti a svojich viacerých článkov uverejnených v rôznych vedecko-popularizačných časopisoch sa venuje predovšetkým hieroglyfickým textom, egyptskej epigrafike a literatúre ako aj dejinám a umeniu Novej ríše (1550 p.n.l.–1069 p.n.l.). Jej špecializáciou sú egyptské kráľovné Novej ríše, ktorým sa venuje aj vo svojej doktorandskej práci na Universität Trier v Nemecku. Zúčastnila sa archeologického výskumu na Tel el-Rétabí a je súčasťou South Asasif Conservation Project a Amenhotep III Colossus Project.
Abstrakt: Pivo patrilo spolu s chlebom medzi základné potraviny starovekého Egypta a nie je prekvapením, že práve z Egypta poznáme zatiaľ najstaršie známe doklady jeho výroby. Na prednáške si povieme o týchto najstarších „pivovaroch“ sveta, doložených napríklad na lokalitách v Hierakonpolide, Tell el-Farcha a Abyde. Egypt je jedinečný tým, že z reliéfov v hrobkách poznáme i postup výroby a my si ukážeme, ako sa vyvíjala výroba, vzťah k pivu a jeho rôznorodé doklady ako na výzdobe, tak i v materiálnej kultúre od najstarších dôb po Novú ríšu. Taktiež sa dozviete, aké bolo zloženie staroegyptského piva a či si na ňom dnes môžete vďaka pokusom experimentálnej archeológie stále pochutnať.
Prednáša: Katarína Arias, PhD – Vyštudovala egyptológiu, klasickú archeológiu a dejiny a kultúru islamských zemí na Filozofické fakulte Karlovej Univerzity v Prahe, s doktorátom z egyptológie. Od roku 2007 pôsobí ako vedecký pracovník na Českom egyptologickom ústave. Zaujíma sa predovšetkým o materiálnu kultúru starého Egypta, so špecializáciou na vývoj keramiky v 3. tisícročí. V Egypte sa pravidelne zúčastňuje archeologických výskumov, a to nielen v Abusíre a severnej Sakkáre, ale i v Tell Edfu (americká misia), Abu Ghurábe (talianska misia) a Záwijet Sultáne (nemecká misia). Od roku 2016 je jednou z redaktoriek Pražských egyptologických štúdií.
12. listopadu: Mgr. Marie Peterková Hlouchová, PhD.: Znovuzrození v Nutině lůně: staroegyptské dřevěné rakve
Abstrakt: Staří Egypťané využívali celou řadu strategií k zajištění posmrtného života. Hrobky, pohřební výbava, důraz na uchování těla, náboženské texty i samotné pohřební schrány – to vše sloužilo jedinému cíli: umožnit znovuzrození zemřelého a jeho věčný život. Pohřební schrány tvořily nedílnou součást této výbavy a v symbolické rovině byly spojovány především s bohyní nebes Nutou, která měla chránit zesnulého a zajistit jeho vzkříšení. Podle společenského postavení a ekonomických možností byly tyto schrány vyráběny z různých materiálů: od nákladného kamene přes dřevo (lokální i dovozové) až po levnější varianty z pálené či nepálené hlíny nebo rostlinných vláken. Nejběžnějším materiálem však zůstávalo dřevo. Přednáška se zaměří na vývoj dřevěných pohřebních schrán ve starověkém Egyptě, a to jak z hlediska jejich praktické funkce, tak i symbolického významu. Zároveň představí potenciál, který jejich výzkum nabízí pro hlubší porozumění staroegyptským představám o posmrtném životě.
Prednáša: Marie Peterková Hlouchová vystudovala egyptologii a historii v magisterském programu na Filozofické fakultě Univerzity Karlovy v Praze, kde dokončila i doktorské studium egyptologie. Zabývá se staroříšským náboženstvím a zpracovává dřevěné rakve ze Staré říše, První přechodné doby. Věnuje se také rakvím z 1. tisíciletí př. n. l. nalezeným v Abúsíru. Od roku 2015 se účastní archeologických expedic do Egypta a Súdánu. V letech 2020 až 2023 byla postdocem v projektu KREAS (Kreativita a adaptabilita jako předpoklad úspěchu Evropy v propojeném světě) a pro období 2023–2025 je hlavní řešitelkou projektu GAČR 23-04989S „Staroegyptské pohřební schrány ze Staré říše a První přechodné doby. Evoluce, kontextualizace a význam“.
17. prosince: Peter Málik, PhD.: Sväté úlomky v piesku: nálezy ranokresťanských rukopisov a ich význam pre text Biblie
Abstrakt: Biblické texty fascinujú generácie veriacich i neveriacich ľudí. Jednou z otázok, ktoré si ich čitatelia často kladú je, Ako sa k nám biblické texty dostali? Kto a za akých okolností ich prepisoval a do akej miery Biblie, ktoré máme dnes reflektujú autorské originály? Práve pri hľadaní (a občas nachádzaní) odpovedí zohrávajú zásadnú úlohu papyrologické nálezy z Egypta. V tejto prednáške sa bližšie pozrieme na niekoľko významných papyrov s textami Nového Zákona, priblížime si najdôležitejšie rukopisné nálezy a budeme sa zamýšľať nad ich významom pre naše porozumenie histórie textu Biblie.
Prednáša: Peter Málik študoval biblickú filológiu na University of Cambridge, kde sa venoval najmä výskumu gréckych a koptských rukopisov Nového Zákona. V súčasnosti učí novozákonné predmety na Katedre teológie Univerzity Mateja Bela a tiež pôsobí ako vedecký pracovník na Ludwig-Maximilians-Universität München, kde pracuje na edícii paratextových materiálov v byzantských rukopisoch Zjavenia Jána.