Skloní nová slovenská prezidentka hlavu pred cirkvou? – Náboženské aspekty slovenskej prezidentskej voľby

Skloní nová slovenská prezidentka hlavu pred cirkvou? – Náboženské aspekty slovenskej prezidentskej voľby

Slovensko si v sobotu 30. marca 2019 zvolilo Zuzanu Čaputovú za prezidentku. Náboženská scéna nezostala na ceste k tejto voľbe pasívna. Práve naopak. Výraznou mierou zasahovala do priebehu volebnej kampane. Skutočnosť, že sa to dialo s využitím komunikačných platforiem chránených slobodou náboženského vyznania a nie ako regulárna účasť v politickom boji, opäť oživila slovenskú diskusiu o dokončení odluky cirkvi a štátu.

Skúsenosti z predchádzajúcich prezidentských volieb jasne naznačovali, že predstavitelia cirkví sa nejakým spôsobom do podpory kandidátov určite zapoja opäť. V roku 2009 pred prvým kolom do volieb zasiahol banskobystrický rímskokatolícky biskup Rudolf Baláž. Kandidátku Ivetu Radičovú v kázni počas omše vysielanej v Rádiu Lumen označil za propotratovú političku, jedným dychom hovoril, ako zabíjanie legalizovali Hitler a Stalin, a vyzval: „Takéto typy nestrkajme na čelo spoločnosti!“ Radičová ani v prvom ani v druhom kole nedokázala poraziť Gašparoviča.

V prezidentských voľbách v roku 2014 sa cirkvi do kampane zapojili iným spôsobom. Nerobili antikampaň. Stačilo im, že Andrej Kiska sa vo svojej kampani ústretovo vyjadril k pripravovanému referendu o rodine, za ktorým stáli cirkevné organizácie. Obvinenie, že Kiska je scientológ, vytiahol jeho protikandidát Róbert Fico. Hoci ho tým chcel diskvalifikovať v očiach katolíckeho Slovenska, Kiskov príklon k podpore kresťanmi organizovaného referenda bol nakoniec silnejším faktorom a pomohol mu vyhrať.

V roku 2019 sa v zásade zopakoval scenár odskúšaný na Radičovej doplnený o nový prvok otvorenej podpory jedného z kandidátov. Ak by sme predchádzajúce dve prezidentské voľby mohli hodnotiť ako také, v ktorých bolo zasahovanie cirkevných predstaviteľov úspešné, tak teraz sa všetko obrátilo proti nim.

Prvá aktivita, ktorú možno hodnotiť ako zásah do priebehu kampane, bolo stretnutie najvyšších náboženských predstaviteľov s premiérom Petrom Pellegrinim (za stranu SMER) v Badíne, 4. marca 2019, teda pred prvým kolom prezidentských volieb. Premiér na ňom oznámil zvýšenie platov duchovných, ktoré platí štátny rozpočet. V prezidentskej kampani vtedy už dominovali témy, ako je sprísnenie interrupčného zákona, ratifikácia istanbulského dohovoru o boji proti rodovo podmienenému násiliu, právna úprava spolužitia osôb rovnakého pohlavia, či adopcie detí takýmito pármi. Kandidát vládnej strany SMER, Maroš Šefčovič sa v tejto debate profiloval ako obhajca tradičných kresťanských hodnôt. Aj jemu teda bolo adresované vyhlásenie náboženských predstaviteľov, ktorým požadujú, aby politická reprezentácia doma i v zahraničí presadzovala odmietnutie toho, čo označujú ako „rodová ideológia“, ktorá podľa nich stojí v rozpore so slovenskou ústavou. Toto gesto možno hodnotiť ako zaujatie pozície v prospech Šefčoviča.

Ešte výraznejšie vyjadrili podporu Šefčovičovi predstavitelia katolíckej biskupskej konferencie, evanjelickí biskupi a predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí 7. marca 2019. Stretli sa s ním na pôde KBS (Konferencie biskupov Slovenska). V tlačovej správe sa explicitne uvádza súvislosť s predchádzajúcim stretnutím s premiérom v Badíne a označuje sa ako súčasť rozvíjania dobrých vzťahov cirkví a štátu. Žiadne ďalšie stretnutia s prezidentskými kandidátmi KBS už nezorganizovala.

Nositeľom antikampane bol trnavský arcibiskup Orosch. Ten 10. marca 2019, podobne ako biskup Baláž v roku 2009, teraz počas omše vysielanej televíziou LUX uviedol, že voliť kandidátov, ktorí podporujú interrupcie a spolužitie homosexuálov, je ťažký hriech. Na prekvapenie sa kriticky vymedzil aj voči kandidátovi mnohých kresťanských voličov Františkovi Mikloškovi. Kritizoval ho za jeho tolerantné vyjadrenie k spolužitiu homosexuálov. Hoci biskup vo svojej kázni neuviedol žiadne mená, každému bolo zrejmé, že podľa jeho slov majú katolíci voliť Šefčoviča.

V kontexte týchto vyjadrení sa nemožno čudovať, že z prostredia progresívne uvažujúcich kresťanov na Slovensku zaznelo viacero vyjadrení na podporu Zuzany Čaputovej. Najviditeľnejším bolo vyjadrenie umlčaného a suspendovaného arcibiskupa Róberta Bezáka celkom na začiatku kampane a potom ešte raz pred prvým kolom. Na stranu Čaputovej sa rôznou formou postavilo množstvo ďalších osobností z prostredia slovenských cirkví. Výrazným hlasom bola aj podpora Tomaša Halíka, ktorý o Čaputovej povedal, že je „dokonca oveľa hlbšie a poctivejšie spirituálna, než mnohí ’funkcionári‘ cirkvi“.

Výsledok volieb ukázal, že hlas veriacich zdola, volajúci po dôveryhodných ľuďoch v politike a kritizujúcich korupciu a únos štátu bol napokon v slovenských prezidentských voľbách relevantnejší než hlas vysokých cirkevných predstaviteľov podporujúcich nedôveryhodného kandidáta skompromitovaného politického establišmentu. Hoci predstavitelia oboch veľkých slovenských cirkví nemeškali s obligátnym blahoželaním zvolenej prezidentke, na stole je vážna otázka: Ako sa s ohľadom na priebeh kampane a diskreditáciu jej viery najvyššími predstaviteľmi cirkví postaví Zuzana Čaputová k prípadnému pozvaniu katolíckej cirkvi na tradičnú ďakovnú bohoslužbu Te Deum pri príležitosti inaugurácie?

Náhledová fotografie: Wikimedia Commons.



1
Budeme rádi, když napíšete přínosný komentář

avatar
1800
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors
viktor Recent comment authors
  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
viktor
Host
viktor

Do kostola majú prístup všetci, aj my hriešnici, nevidím dôvod, aby tam nemohla byť prezidentka.