Slovenského novopohana Jaroslava Reborna Pagáča odsúdili na štyri roky nepodmienečne – analýza, reakcie

Slovenského novopohana Jaroslava Reborna Pagáča odsúdili na štyri roky nepodmienečne – analýza, reakcie

Dňa 10. júna 2021 sa na Špecializovanom trestnom súde konalo pojednávanie s obžalovaným novopohanským hudobníkom Jaroslavom Rebornom Pagáčom a jeho manželkou. Oboch obvinili z držby a z výroby extrémistických materiálov so symbolmi kolovratu, čierneho slnka a runy algiz.  Slovenského novopohana odsúdili na štyri roky väzenia nepodmienečne, manželku oslobodili. Na stránkach Náboženského infoservisu sme o jeho prípade podrobnejšie písali v apríli 2021.

Pagáč sa proti rozsudku odvolal na Najvyšší súd. Cíti sa byť nevinný. Krátko po zverejnení rozsudku verejne publikoval záverečnú reč svojho advokáta, v ktorej poukazoval na neodôvodnenosť trestu.

V prvom rade súd uznal, že ním používané symboly majú starobylý pôvod. Preto ich zobrazenie a predaj na tričkách či cédečkách automaticky neznamená propagáciu neonacizmu. Pagáčov advokát taktiež spochybňoval odbornosť a nestrannosť odborného znalca Tomáša Kluberta zo slovenského Ústavu pamäti národa. Ten podľa názoru obhajoby prispôsoboval svoju výpoveď presvedčeniu o vine Pagáča, častokrát bez opory v sekundárnej literatúre či iných relevantných zdrojoch. Problematickým sa taktiež ukazuje minimálna orientácia prizvaných znalcov – historikov v podobách slovenskej novopohanskej náboženskej scény, čo má viesť k fundamentálnemu nepochopeniu úlohy symbolov v Pagáčovom živote.

Obžaloba ale dokázala nahromadiť dostatok dôkazov, ktoré presvedčili sudcu o vedomom použití symbolov spájaných s neonacizmom za účelom jeho propagácie. Pagáč obvinenie popiera: žiadneho rasovo motivovaného násilia sa nikdy nedopustil, považuje sa za vlastenca a novopohana (skrátená verzia záverečnej reči Reborna dostupná tu). Symboly čierneho slnka a kolovratu si údajne osvojil bez vedomia ich problematickosti v očiach slovenského zákona. Advokát Andrej Puškár ďalej tvrdí, že mediálne prezentované úryvky z rozhovoru pre portál Hlavu Hore nepochádzajú z jeho úst a že nikdy podobný pro-neonacistický rozhovor žiadnej stránke neposkytol. Taktiež zmienené koncerty na počesť českej nacionalistickej kapely Buldok, často spájanej s hnutím skinhead a neonacistami, sa vraj neodohrali. Dohodu o vine a treste odmieta, a to z nasledujúcich dôvodov:

„Keby som prijal dohodu o vine a treste:

    1. Skončil by som s podmienkou.
    2. Každý ďalší krok v náboženskom spektre by bol vyhodnotený ako extrémizmus.
    3. Upísal by som moju tvorbu ako extrémistickú.
    4. Upísal by som všetkých fanúšikov ako extrémistov.
    5. Upísal by som pohanskú symboliku mnou používanú ako extrémistickú (bez rozdielu akého svetonázoru osoba je).
    6. Spustil by som reťazový útok na ďalšie osoby.
    7. Povolil by som špinavej diktatúre ďalšie páchanie psychologického teroru.
    8. Zavrhol by som vieru svojich predkov.
    9. Stratil by som vôľu myslieť ako slobodný človek.
    10. Nikdy by som za tento zbabelý čin nehodoval so svojimi predkami.
    11. Nikdy by žiadne moje slovo v skladbách nemalo žiadnu cenu.“

Obhajoba tvrdí, že se obžaloba snaží umelo z Pagáčovho prípadu vytvoriť prelomový prípad v oblasti boja proti neonacizmu. Bližšie vyjadrenie prokuratúry k prípadu sa autorovi článku nepodarilo vyhľadať v dostupných zdrojoch. Preto netreba pri čítaní predchádzajúcich riadkov zabúdať na skutočnosť, že prezentujú primárne pohľad obvineného.

Svoju vieru si nedáme?

Odsúdenie slovenského novopohana nenechalo chladnou slovenskú a českú komunitu moderných pohanov. Práve v Českej republike podporovatelia Pagáča spustili finančnú zbierku na zaplatenie nákladov spojených s odvolaním sa na Najvyšší súd. Povedomie o súdnom procese sa dokonca rozšírilo aj do Poľska.

Jaroslav Pagáč sám seba vykresľuje ako martýra novopohanskej viery. V rôznych facebookových príspevkoch (tu alebo tu) o seba píše ako o obeti nespravodlivého systému, ktorý ho súdi za jeho náboženské a národovecké presvedčenie. Často zdieľa rodinné fotky s manželkou a synom, ktorý by v prípade právoplatnosti rozsudku prišli na štyri roky o manžela a otca:

„Hrozba väzenia v režime tyranii. Toto je cena cti, ktorú musím ustáť pre nás všetkých, pre moju rodinu a pre svoju dušu, nech to skončí akokoľvek. Nikdy nezlomia moju vieru…  Všetci mi dodávate magickú silu.“

Pagáč sa tak, vedome či nevedome, napája na staršiu tradíciu zobrazovanie pohanov ako obetí prenasledovania kresťanmi. Aj preto množstvo novopohanov prijalo Pagáčovo vysvetlenie údajnej nespravodlivosti súdu bez výhrad. Súvisí to aj so skutočnosťou, že časť slovenskej novopohanskej komunity sa cíti byť aj v súčasnosti utlačovaná kresťanmi, čo len umocnil rozsudok súdu.

Prečo tomu tak je? Slovenskí kresťania vykresľujú Slovensko ako tradične kresťanskú krajinu. Jeho predkresťanská pohanská minulosť sa vytláča z učebníc dejepisu na úkor mýtu o prinesení kultúry a náboženstva Cyrilom a Metodom v 9. storočí. Množstvo novopohanov disponuje rôznymi skúsenosťami s nepochopením ich viery (čo demonštruje napríklad toto meme) často zo strany kresťanov, čo umocňuje predstavu prenasledovanej menšiny. Zároveň je pre slovenských novopohanov v súčasných podmienkach (50 000 podpisov od aktívnych členov) nemožné získať od štátu štatút oficiálne uznaného náboženského spoločenstva kvôli malému počtu sympatizantov (500 – 1500). To ešte viac pridáva na undergroundovom rozmere hnutia.

Preto pri zamyslení neprekvapuje, že slovenská (a česká) novopohanská komunita súd s Pagáčom zobrala ako útok na podstatu jej viery. Napríklad český Pohanský kruh volá po jednotnej podpore československých pohanov pre Pagáča bez ohľadu na prípadný nesúhlas s Rebornovám politickým svetonázorom. V Prahe na Václavskom námestí sa 18. júla 2021 dokonca odohralo protestné zhromaždenie za účelom vyjadrenie nesúhlasu s verdiktom slovenského súdu (tu). Slovenský novopohanský líder Žiarislav vystúpil v internetom rádiu Slobodný vysielač 2. júla 2021 a obhajoval pohanstvo, vysvetľoval symboly a vymedzoval sa voči extrémizmu.  Na oslavách letného slnovratu Žiarislava (17. – 20. júna 2021) ľudia medzi sebou rozhorčene diskutovali o súde s Pagáčom, na ktorom sa údajne jeden znalec vyjadril v štýle, že všetci novopohania sú extrémisti. Pritom drvivú väčšinu novopohanov tvorí mix vlastencov, milovníkov ľudovej kultúry a histórie, ekologických aktivistov a sympatizantov alternatívnej spirituality po vzore New Age. V komunite panuje obava, že by jeho odsúdenie mohlo byť precedensom pre budúce súdy s inými sympatizantmi moderného pohanstva.

Na druhú stranu treba podotknúť, že tak ako v každom náboženstve, aj medzi novopohanmi sa v malej miere pohybujú ľudia, ktorí skrývajú svoje nenávistné a xenofóbne názory pod maskou náboženskej ideológie. Skutočne existujú ľudia, ktorí otvorene kombinujú neonacizmus s germánskym novopohanstvom známym ako Ásatrú. Napríklad zo severoamerického prostredia poznáme spolok Wotansvolk, ktorý viedol odsúdenec za rasovo motivovanú vraždu David Lane (1938–2007).

Sloboda slova verzus právo na názor

Na záver článku by som v stručnosti doplnil, že súd má omnoho širší spoločenský presah a nerezonuje len v komunite novopohanov. Odsúdenie Pagáča vyvolalo vlnu nesúhlasu aj medzi slovenskými vlastencami, nacionalistami a sympatizantmi strán Ľudová strana – Naše Slovensko a Republika (viď diel Kulturblogu z 13. júna 2021). Slovenský hudobník v minulosti viackrát koncertoval na podujatiach ĽS-NS. Poslanec Milan Mazurek chrlil na Facebooku síru na nespravodlivosť systému a na potláčanie slobody slova.

[…] „Za toto ruinovanie ľudských životov, za túto stratu posledných zvyškov slobody nesie vinu Smer. Toto všetko sa deje vďaka smeráckym vládam, ktoré zaviedli choré a nedemokratické paragrafy do trestného zákona. Oni potom vytvorili špecializovaný trestný súd, oni spolu s Harabinom zaviedli ‚extrémizmus‘ do zákonov, oni pridelili túto pseudoagendu do rúk zvráteným sudcom a boli to oni, kto vytvoril špeciálnu jednotku NAKA, moderné gestapo, ktoré dnes ľudí prenasleduje aj za náboženské presvedčenie.“ […]

Pod statusom Mazurekovi fanúšikovia nešetrili výrazmi ako „nespravodlivosť“, „zhnusenie“, „tupota“ či „do basy s Matovičom“. Tieto reakcie súvisia s dlhšie trvajúcim rozdelením slovenskej spoločnosti na „kmene“. Antiglobalizačný, slovanofilný, nacionalistický a protimigrantský prúd vníma rozsudok Pagáča ako útok na svoju ideologickú podstatu. Pekne to demonštruje úryvok z Mazurekovho statusu z 10. júna 2021.

[…] „Speváka Jaroslava Pagáča, známeho ako Reborn, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje národným, slovanským, kultúrnym a náboženským motívom odsúdia na 4 roky väzenia za symbol, ktorý používali naši predkovia tisíce rokov? Za tzv. slovanský kolovrat, žiaden hákový kríž!“ […]

Verdikt súdu s Jaroslavom Rebornom Pagáčom otvára viaceré spoločensky závažné otázky vo vzťahu náboženstva, Slovenska a nábožensky motivovaného násilia. Do akej miery je možné súdiť ľudí za používanie starobylých náboženských symbolov zneužitých aj rasistickými a xenofóbnymi organizáciami? Ako určiť spravodlivo extrémistické pozadie obvinených veriacich a kto to pod vplyvom akých názorov definuje? Aký podiel fundamentalistov, sexuálnych deviantov a násilníkov činí z náboženského hnutia nebezpečný spolok, ohrozujúci svojimi aktivitami fungovanie spoločnosti? Stane sa novopohanstvo na Slovensku v očiach laikov synonymom pre neonacizmus? Odpovede na otázky nechávam zámerne otvorené, pretože sa stanú jasnejšími až po definitívnom verdikte Najvyššieho súdu.

 

Náhledová fotografie: Reborn (zdroj – reborn-parom.sk)

 

Psali jsme v Dingiru:

Dingir 1/2021: Náboženství na Slovensku I. (obsah a vybrané texty zde).

Dingir 1/2015: Pohanství dnes (dostupné online zde).

Dingir 1/2002: Současné novopohanství (dostupné online zde).

 

 

Související příspěvky:

Prebieha súdny proces so slovenským novopohanom Jaroslavom Rebornom Pagáčom



Subscribe
Upozornit na
guest
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments