Vedoucí církevního oddělení slovenského ministerstva kultury Radovan Čikeš: „Spolupráca a vzájomná komunikácia cirkví sa stále viac prehlbuje, a to je jednoznačne dobrá správa a pozitívny príklad pre celú spoločnosť.“

Vedoucí církevního oddělení slovenského ministerstva kultury Radovan Čikeš: „Spolupráca a vzájomná komunikácia cirkví sa stále viac prehlbuje, a to je jednoznačne dobrá správa a pozitívny príklad pre celú spoločnosť.“

PhDr. Radovan Čikeš, PhD. (*1976) je od roku 2021 ředitelem „cirkevného oddelenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky“, kde pracuje od roku 1999. Je autorem monografie „Vzťahy štátu a cirkví na Slovensku“ a ve své odbornosti se věnuje zejména problematice vztahů státu a církve na vnitrostátní i mezinárodní úrovni, otázkám financování a registrace církví.

 

V květnu letošního roku jsme v Náboženském infoservisu uveřejnili rozhovor s Vaším českým kolegou Petrem Šimůnkem, v němž popsal práci samostatného oddělení církví na Ministerstvu kultury České republiky. Liší se v něčem organizace a působnost slovenského církevního oddělení?

Spoločné štátne celky, základy konfesného práva a obdobná pôsobnosť štátnej správy ovplyvnili, že náplň práce českého a slovenského „cirkevného“ oddelenia je značne podobná. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky riadi a koordinuje tvorbu štátnej politiky v oblasti vzťahov štátu a cirkví a výkon štátnej správy vo veciach cirkví a náboženských spoločností. Na ministerstve je zriadený samostatný útvar, cirkevné oddelenie, ktoré má štyroch zamestnancov a spadá do riadiacej pôsobnosti štátneho tajomníka. Veľmi zjednodušene by som uviedol, že práca oddelenia sa delí na úradnícku a možno viac kreatívnu analytickú časť. V rámci tej úradníckej časti vykonávame štandardné úkony štátnej správy, ako je tvorba a pripomienkovanie relevantnej legislatívy, registrácia a evidencia cirkevných právnických osôb, rozdeľovanie finančného príspevku atď. Od minulého roku je na Slovensku funkčný systém elektronického registra právnických osôb a cirkevné oddelenie administruje údaje o cca tritisíc cirkevných právnických osobách. Zápisy do registra sú na dennej báze a vydávanie potvrdení o evidencii pre rôzne právnické osoby tvorí značnú časť našej agendy. Analytická časť práce je nedeliteľnou súčasťou úradníckej časti, pretože by mala byť založená na dôkladnej znalosti vzťahov štátu a cirkví ako u nás, tak v zahraničí. Oddelenie pripravuje odborné stanoviská, analýzy, podklady a rozbory k rôznym podnetom zo štátnej a verejnej správy, ale vieme zabezpečiť aj lektorovanie na témy napr. náboženského extrémizmu a neznášanlivosti. Pravidelne organizujeme odborné podujatia a semináre na rôzne aktuálne témy a poradenstvo, na ktoré máme pozitívne ohlasy. Pri našej práci je nevyhnutné udržiavať kontakty s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, s organizáciami tretieho sektora a ďalšími subjektmi v oblasti náboženskej slobody a tradičnej a netradičnej religiozity. Myslím, že sa pri práci môžem spoľahnúť na erudovaný kolektív kolegov, ktorí majú dlhoročné skúsenosti a sú zárukou odbornej aj personálnej kontinuity oddelenia. So záujmom som si prečítal spomínaný rozhovor, pretože s českým partnerským oddelením máme dlhoročnú spoluprácu. Budem rád, keď v nej budeme pokračovať, pretože máme isto veľa spoločných tém.

Jak byste charakterizoval slovenskou náboženskou scénu z hlediska registrovaných náboženských společností?

V Slovenskej republike pôsobí k 1. septembru 2021 spolu osemnásť registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Cirkvi v SR možno rozdeliť na šesť historických cirkví (Rímskokatolícka cirkev, Gréckokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev a.v., Reformovaná kresťanská cirkev, Pravoslávna cirkev a Ústredný zväz židovských náboženských obcí), ku ktorým sa hlási až 98,6 % veriacich všetkých cirkví pôsobiacich v SR. K ostatným dvanástim cirkvám a náboženským spoločnostiam sa teda hlási cca 1,4 % veriaceho obyvateľstva. Myslím, že ich spolupráca a vzájomná komunikácia sa stále viac prehlbuje, a to je jednoznačne dobrá správa a pozitívny príklad pre celú spoločnosť. Nepamätám si z posledného obdobia žiadne problémy alebo nebodaj právne spory medzi cirkvami. Cirkvi naopak vytvorili spoločnú platformu, kde sa riešia aj rôzne spoločenské témy a majú k nim spoločné vyhlásenia. Zarezonovalo napr. spoločné vyhlásenie predsedu Konferencie biskupov Slovenska a predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí z roku 2016, v ktorom sa obrátili na všetkých obyvateľov Slovenska, aby sa vyhli akémukoľvek extrémizmu a konštatovali, že ich náboženstvá sú nezlučiteľné s rasizmom, antisemitizmom a výzvami na násilie. Súčasná pandemická situácia postavila aj cirkvi do novej situácie. Pomerne rýchlo našli riešenie a výrazne posilnili svoju viditeľnosť v on-line priestore. Duchovní a rehoľníci pôsobili prakticky vo všetkých slovenských nemocniciach, kde vykonávali dobrovoľnícku činnosť. Zaznamenali sme aj opakované výzvy cirkví k spoločenskej zodpovednosti na podporu očkovania a to aj napriek faktu, že ho odmieta istá časť veriacich. O dobrých vzťahoch svedčí aj fakt, že hneď prvé stretnutie pápeža Františka pri septembrovej návšteve Slovenska bolo so zástupcami Ekumenickej rady cirkví.

Jakým způsobem je činnost církví na Slovensku financována?

Financovanie cirkví sa výrazne pohlo po rokoch najprv stagnácie a potom období intenzívneho dialógu a nakoniec konsenzu. Nový zákon č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností nadobudol účinnosť od 1. januára 2020. Ide o prelomové rozhodnutie vo vzťahoch štátu a cirkví, ktoré zabezpečuje kontinuitu, ale tiež prináša jasné a transparentné pravidlá podpory. Zákon zachoval vzájomnú solidaritu s menšími cirkvami. Podoba zákona je výsledkom intenzívnej viacročnej spolupráce medzi ministerstvom a poverenými zástupcami cirkví. Cirkvi môžu použiť príspevok štátu napríklad na financovanie výdavkov súvisiacich s bohoslužobnou, výchovnou, charitatívnou a kultúrnou činnosťou cirkvi, vrátane mzdových a prevádzkových nákladov. Dochádza tak k rozšíreniu možnosti použitia štátnej podpory oproti doterajšiemu stavu. Jedným z kritérií pre výpočet sumy je aj počet veriacich z oficiálneho sčítania obyvateľstva. Rozpočet štátnej podpory podľa tohto zákona je pre cirkvi na rok 2021 v celkovej sume 52 mil. Euro. Zaujímavosťou je, že aj keď priame financovanie cirkví zo štátneho rozpočtu má mnohých hlasných kritikov, zákon prešiel v parlamente výraznou ústavnou väčšinou. Ide o zvláštny paradox, ale dlhodobo sledujem, že návrhy z oblasti konfesného práva prechádzajú parlamentom pomerne ľahko a aspoň na chvíľu dokážu spojiť inak rozdelenú koalíciu a opozíciu. (Pozn. red.: Tématu financování církví na Slovensku se R. Čikeš věnuje také v Dingiru 3/2021).

Jaké jsou v současnosti na Slovensku podmínky pro registraci náboženských společností?

Cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré počas komunistickej éry pôsobili na základe štátneho súhlasu sa považujú za registrované. Týchto pôvodných cirkví bolo na Slovensku štrnásť. Všetky ostatné náboženské hnutia, ktoré mali záujem získať status registrovanej cirkvi museli požiadať o registráciu. Podmienky na získanie registrácie by som rozdelil na kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky. Zákon presne určuje, aké náležitosti má žiadateľ predložiť ohľadne charakteristiky a učenia cirkvi, pričom teologické zásady subjektu samozrejme nehodnotíme. Isté kontroverzie však vyvoláva práve kvantitatívny aspekt, nakoľko je pomerne prísny. Tento početný cenzus sa postupne vyvíjal. Pôvodný zákon od roku 1991 požadoval, aby cirkev preukázala, že sa k nej hlási najmenej 20 tisíc plnoletých osôb s trvalým pobytom na území SR. Početný cenzus splnila Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia (1993), Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (2006) a Bahájska komunita (2007). Dodatočne bola registrovaná v roku 2001 aj Novoapoštolská cirkev. Zákon sa však sprísnil od roku 2007. Išlo o poslaneckú novelu reagujúcu na pokusy o zneužitie postavenia a výhod vyplývajúcich z registrácie. Bola to reakcia na neúspešný pokus Ateistickej cirkvi neveriacich. Cenzus sa tak stanovil na 20 tisíc členov a nie len sympatizantov tak, ako to bolo dovtedy. Ďalšia poslanecká novela zákona je platná od marca 2017. Po novom cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sa chcú na Slovensku zaregistrovať, musia mať aspoň 50 tisíc plnoletých členov – občanov SR s trvalým pobytom na Slovensku. Túto zmenu však už považujem za neprimeranú vzhľadom na počet obyvateľov a počet veriacich menších registrovaných cirkví. Podľa dôvodovej správy bolo cieľom novely „eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví s hlavným cieľom získania finančných príspevkov od štátu“. Tu musím poukázať na skutočnosť, že v podstate všetky cirkvi, ktoré splnili početný cenzus a zaregistrovali sa nepožadujú od štátu financie. Na druhej strane podmienky registrácie posudzoval ústavný súd v roku 2010. Súd jednoznačne potvrdil stanovisko dlhodobo zastávané ministerstvom kultúry, že základné ľudské práva a slobody majú rovnakým spôsobom zabezpečené členovia registrovaných aj neregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. Štát do týchto ústavou garantovaných slobôd nezasahuje, pričom však zákonodarca má možnosť rozhodovať o početnom limite pri podmienkach registrácie cirkví. Predmetný cenzus a ani jeho kvantitatívny rozmer tak nie je v rozpore s ústavou, ale podľa môjho názoru by mal jednoznačne rešpektovať primeranosť.

Přináší registrace náboženským společnostem nějaké výhody?

Cirkvi a náboženské spoločnosti môžu slobodne pôsobiť bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú registrované, pričom štát obmedzuje ich pôsobenie jedine ich rešpektovaním právneho poriadku. Získanie registrovaného statusu znamená prístup k pomerne širokému množstvu nárokových práv. Práva a možnosti plynúce zo statusu registrovanej cirkvi v SR sú v porovnaní s okolitými krajinami svojou koncepciou značne rozsiahle a poskytujú možnosti, ktoré možno považovať v porovnaní s ostatnými krajinami za nadštandardné. Nezanedbateľná je aj praktická a možno psychologická rovina, pretože registrácia sa často chápe ako spoločenská akceptácia, pomyselná „pečať“ štátu, ktorá potvrdzuje dôveryhodnosť cirkvi. Medzi výhody registrácie patrí napr. možnosť požadovať finančné dotácie, zriaďovanie cirkevných škôl s poskytovaním štátnej dotácie, vyučovanie náboženstva na štátnych školách, zriaďovanie zdravotníckych a sociálnych zariadení, duchovenská služba v ozbrojených silách a zboroch, výhody týkajúce sa pracovného práva duchovných, čiastočné zvýhodnenie v oblasti daní, fakultatívna asignácia, prístup do verejnoprávnych médií atď.

Uvažuje se v dohledné době o nějakých změnách zákona?

Myslím, že zmena sa v dohľadnej dobe nechystá. Posledné sprísnenie legislatívy prešlo výraznou ústavnou väčšinou a súhlasila s ňou aj vtedajšia opozícia. Ako som uviedol legislatíva má oporu v ústave, čo potvrdil ústavný súd a neevidujem výraznejšiu intenzívnu kritiku ani z domácej či zahraničnej ľudskoprávnej sféry.

Sledujete ve své práci také činnost neregistrovaných náboženských skupin? Jak mohou na Slovensku působit?

Oproti roku 2001 sa podľa údajov zo sčítania z roku 2011 zvýšil počet príslušníkov týchto „neregistrovaných“ cirkevných spoločenstiev zo 6 214 na 23 340. Predpokladám ďalší nárast tejto skupiny. Cirkevné oddelenie sa dlhodobo venuje aj analytickej činnosti duchovnej scény mimo registrovaných cirkví. Je pravda, že do vzájomného kontaktu prichádzame najmä vtedy, keď sa zaujímajú o podmienky registrácie alebo pri príprave informačných kampaní. V tejto oblasti poskytujeme poradenskú a informačnú podporu pre rôzne inštitúcie. Pandémia ukázala zvýšený záujem o duchovné otázky a ľudia vo väčšej miere hľadali odpovede a riešenia v rôznych spirituálnych hnutiach s čím bol žiaľ spojený i značný nárast konšpiračných teórií. Slovenská „neregistrovaná“ duchovná scéna je bohatá, pôsobí tu typologicky množstvo podobných, ale navzájom nezávislých subjektov. Súčasným špecifikom je rozmach duchovných hnutí, ktoré hlásajú návrat ku koreňom, novopohanstvu, slovanstvu ako odpovedi na západné globalizačné trendy. Výrazný je tiež trend tzv. prírodnej duchovnosti spojenej so zvýšeným záujmom o ochranu prírody a životného prostredia, enviromentalizmus, ktorý je však badateľný aj u registrovaných cirkví.

Stejně jako v Česku, i na Slovensku letos proběhlo sčítání lidu, které zahrnuje také otázky ohledně náboženského vyznání. Jak je tato část sčítacího formuláře koncipována? Mohlo se k tomu Vaše oddělení vyjadřovat? Poskytuje podle Vás sčítací formulář validní data, podle nichž je možné si udělat realistický obrázek o náboženském životě Slováků?

Sčítanie obyvateľstva prebehlo v tomto roku a jeho výsledky sú s napätím očakávané. Pri tvorbe otázky o náboženskej príslušnosti sme spolupracovali so štatistickým úradom. Elektronický sčítací hárok obsahoval pri otázke o náboženskom vyznaní zoznam osemnástich registrovaných cirkví a náboženských spoločností, pričom pri niektorých cirkvách bolo na ich žiadosť uvedené za oficiálnym názvom aj prídavné meno pre lepšiu zrozumiteľnosť (napr. rímskokatolícke, evanjelické). K zoznamu registrovaných cirkví boli explicitne uvedené aj názvy troch svetových náboženstiev (islam, budhizmus, hinduizmus) a kategória „iné“, kde sa dal vpísať názov náboženského subjektu. Zaznamenal som tendencie a plány upustiť v budúcnosti od priameho štatistického zberu údajov priamo od občanov v záujme ich nezaťažovania a využitia už existujúcich zdrojov. Treba si však uvedomiť, že údaj o náboženskom vyznaní alebo národnosti je tak individuálna a osobná charakteristika, že jej zisťovanie má jednoznačne význam. Verím, že tieto údaje majú využitie nie len pre viaceré humanitné vedy, ale sú aj cenným zdrojom informácií o dynamických zmenách v spoločnosti. Na údaje zo sčítania je napr. naviazaný aj zákon o finančnej podpore činnosti cirkví, ktorý je v gescii ministerstva kultúry. Počet veriacich zistený v sčítaní je jeden z faktorov vplývajúci na celkovú výšku finančnej podpory štátu, ako aj na rozpis tejto sumy pre jednotlivé cirkvi.

Kdy bude možné očekávat zpracované výsledky sčítání lidu? Očekáváte nějaké zásadní proměny oproti údajům z roku 2011?

Prvé súhrnné údaje zo sčítania by mali byť zverejnené koncom tohto roka. Videl som viaceré prognózy o údajnom markantnom poklese počtu veriacich. Ja si dovolím odhadnúť, že celková úroveň religiozity nezaznamená väčšie „šokové“ zmeny. Všetky ponovembrové sčítania v tejto oblasti nepriniesli radikálne posuny a presvedčenie Slovákov niekam patriť je silnejšie, ako postupujúce sekularizačné trendy alebo medializované kauzy.

Chtěl byste ještě dodat něco závěrem?

Snáď len to, že si veľmi vážim prácu, ktorú vykonáva autorský a redakčný kolektív Dingiru. Ako printová verzia, tak aj táto internetová v podobe Náboženského infoservisu je výnimočným a aktuálnym zdrojom informácií o dynamickej a rôznorodej duchovnej scéne a výrazne pomáha všetkým, ktorí sa potrebujú zorientovať alebo sa niečo naučiť. Viackrát som už tento zdroj informácií odporučil rôznym ľuďom a inštitúciám a z ich spätnej väzby bolo zrejmé, že vašu prácu robíte naozaj dobre.

 

Děkuji za rozhovor!

 

Náhledová fotografie: Radovan Čikeš. Archiv R. Č.

 

Psali jsme v Dingiru:

téma Náboženství na Slovensku I., Dingir 24 (1), 2021, více zde.

téma Náboženství na Slovensku II., Dingir 24 (3), 2021, více zde.

 

 

Související příspěvky:

Rešpekt majme, no svoju identitu nezrádzajme

„Sú životné situácie, v ktorých sa ocitnete ani nie z vlastnej vôle“ – rozhovor s emeritním arcibiskupem Róbertem Bezákem

Co prožívají muslimové na Slovensku

Slovenského novopohana Jaroslava Reborna Pagáča odsúdili na štyri roky nepodmienečne – analýza, reakcie



Subscribe
Upozornit na
guest
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments