Od dnešního dne je na internetu avizováno nové číslo časopisu Dingir (3/2021) s tématem „Náboženství na Slovensku II.“. Čtenáře může do tohoto tématu uvést rozhovor s emeritním arcibiskupem Róbertem Bezákem.
Mons. Róbert Bezák (*1960) je slovenský kněz a řeholník. Roku 2009 se stal arcibiskupem Trnavské arcidiecéze. Jeho působení charakterizovala jednak mimořádná obliba u církevní i necírkevní veřejnosti, jednak nesnáz kvůli nalezení nesrovnalostí v hospodaření arcidiecéze v době působení jeho předchůdce. Roku 2012 byl bez udání důvodu z úřadu arcibiskupa odvolán. Od roku 2015 působí v civilních zaměstnáních, od roku 2017 je profesorem na Bilingválním gymnáziu C. S. Lewise v Bratislavě, jehož zřizovatelem je Církev bratrská (Cirkev bratská).
Jak se podle Vás změnila náboženská situace na Slovensku za posledních dvacet let?
Náboženská situácia na Slovensku za posledných dvadsať rokov… Myslím, že náboženský život prešiel váznymi výzvami. Po páde komunizmu sme mohli slobodne vyznávať vieru – padli obmedzenia. Každý jednotlivý cirkevný región – diecézy – budovali nové semiáre, školy, kde pripravovali záujemcov o duchovné povolanie – kňazstvo. A študetnov bolo na začiatku dosť. Tak isto obnovili rehole svoje kláštory. Postavili sa nové kostoly. Bola to doba náboženského „boomu“. Ale postupne sa zdroje vyčerpali, a to až hrozivo – snáď aj preto, lebo miesto nových aktivít a foriem, skôr viťazila túžba po návrate k tomu, čo pred štyridsiatimi rokmi bolo prerušené. Možno z nostalgie, aké bolo vtedy Slovensko kresťanské. Akoby chýbala odvaha hľadať nové príhodnejšie formy, lebo dôraz už nemal byť dôraz na dedinskej pastorácii, ale skôr aké formy náboženského života ponúknuť pre život v mestách.
Jak se změnila římskokatolická církev?
Tam, kde sa vytvorili nové formy – práca s mládežou, pastorácia v nemocniciach, rodinné spoločenstvá, duchovné krúžky, spoločenstvá a komunity – sa mení tvár cirkvi. Nie je to zmena vo všeobecnosti, teda zmena strategická, skôr taká taktická, jednotlivá, ale predsa je to možný začiatok a prísľub nového náboženského života. Samozrejme okrem toho pokračujú aj tradičné formy, ktoré viac vyhovujú ale starším veriacim. Zmena je však pomerne pomalá…
Co si myslíte o roli římskokatolické církvi ve slovenské kultuře a společnosti?
Neviem sa vyjadriť, nakoľko je cirkev prítomná v slovenskej kultúre – možno sú také prípady, keď náboženské témy zaznejú aj v umení – napríklad pri navrhovaní nových náboženských stavieb a zariadení sú pozývaní k spolupráci aj umelci. Ale v podstate si myslím, že významnejší presah rímskokatolíckej cirkvi do kultúry nenastal. Bolo by isto zaujímavé, keby vedela byť cirkev aj mecenášom umenia a pravidelnejšie by usporadovala podujatia s umeleckou obcou. Vhodné k tomu sú napríklad i „noci kostolov“. Istotne by to malo dopad aj na spoločnosť, ktorá by si vo väčšej miere uvedomovala dôležitosť duchovných hodnôt. Možnosti by aj boli, opäť je to však o snahe skúšať niečo nové a odvahe experimentovať.
Čím může římskokatolická církev oslovit slovenskou veřejnost?
Cirkev môže osloviť verejnosť svojou pripravenosťou pomôcť spoločnosti na takých miestach, kde má spoločnosť problém – ľudia na okraji spoločnosti, blízkosť pri tých, ktorí zostarli a sú sami, seniori v domovoch dôchodcov, a samozrejme tiež vytváraním vhodných centier pre duchovné sprevádzanie, kde by záujemcovia mohli načerpať i duchovnú silu a náboženskú skúsenosť.
V čem římskokatolická církev naopak selhává?
Bolo by vhodné mať taký náboženský „think tank“ – teda vytvoriť skupinu expertov, ktorí by vedeli vhodne práve cez spoločensky dôležité témy vstupovať do diskusie so spoločnosťou – to, čo by spoločnosti mohla cirkev ponúknuť je iný pohľad na realitu života – myslím, že prílišná opatrnosť s akou sa cirkev (teda jej zodpovední predstavitelia) vyjadruje k závažným problémom spoločnosti (akou je napríklad aj korupcia) ju oberá o dôležitosť hlasu, ktorí ľudia v spoločnosti od nej očakávajú.
Myslíte si, že na Slovensku hrozí nárůst krajně pravicových konzervativních politických proudů, které se zaštiťují křesťanskými hodnotami? Pokud ano, proč?
Ak aj navonok hlasy tých, tých, ktorí zastávajú radikálne, krajne pravicové, (ale aj príliš progresívne) názory vyznievajú ako príliš silné – teda, že zastupujú výraznejšie množstvo ľudí, nemyslím si, že celkovo spoločnosť túži „hýbať“ sa takými radikálnymi smermi. Je to skôr prejav neistoty určitých skupín, ktoré chcú „nič alebo všetko“ – „nič“ – teda na jednej strane problém s možnosťami, ktoré ponúka sloboda a teda treba bojovať za „jednoduchosť“ života, ale na druhej strane požiadavka „úplnej slobody“ – „všetko“ nenapomáha k vytváraniu spoločenského konsenzu. Ak sa táto diferenciácia bude prehlbovať, bez spoločenskej diskusie, potom môžu nastávať aj väčšie konflikty. Ale to je téma, ktorá presahuje hranice slovenskej spoločnosti.
Jak je to na Slovensku se vztahem náboženství a politiky?
Ludia politiky a ľudia náboženstva žijú vedľa seba a sa aj poznajú – a politici majú záujem o volebné hlasy veriacich a zároveň predstavitelia cirkvi nechcú „trenice“ s politickými stranami. Samozrejme, že v takomto spôsobe „modu vivendi“ obe strany zaujali postoje, ktoré nie sú nápomocné ani jednej strane. Tým, že stále platí financovanie cirkvi zo štátneho rozpočtu je snaha „dobré vzťahy“ kompenzovať finančne a politické strany pri moci takto dosahujú, že predstavitelia cirkvi „nemoralizujú“ na ich adresu. Lenže byť schopný upozorniť na závažné nedostatky je jednou z vážnych úloh, ktorými cirkev má napomáhať spoločnosti.
Jak hodnotíte působení prezidentky Čaputové?
Prezidentka svoju úlohu napĺňa príkladným spôsobom, ani v jednom momente sa neprejavila výhodným budovaním svojho osobného „imidžu“. Tak ako sa niektorí vyjadrovali na začiatku na jej adresu, že sa bude profilovať ako stranícka progresívna prezidentka – tak svoj úrad vníma ako nadstranícka politička, ktorá si uvedomuje potrebu spoločenského konsenzu. Vnímam, že sa snaží o rozvážnosť ale i o rozhodnosť a je zrejmé, že neponúka spoločnosti svoje osobné ambície, ale sa úprimne usiluje o riešenia, ktoré spoločnosť posúvajú k tomu lepšiemu a ľudskejšiemu.
Jak se díváte s odstupem na případ Vašeho odvolání z funkce trnavského arcibiskupa?
Musím jednoznačne a krátko potvrdiť, že „panta rhei“ – všetko plynie, aj môj život. Nemá zmysel „obzerať“ sa za minulosťou. Sú také životné situácie, v ktorých sa ocitnete ani nie z vlastnej vôle, a napriek tomu zásadne posunú váš život. Myslím, že by som sa ináč nedostal do situácie, keď mnohé v mojom živote môžem hodnotiť s nadhľadom. Teraz viem, že môj život je omnoho „širší“ ako som si ho predtým predstavoval.
Máte nějaké konkrétní očekávání od avizované návštěvy papeže Františka na Slovensku?
Otázku o mojich očakávaniach som vlastne zodpovedal. Keďže predsa len som sa posunul aj vekovo, a mladší už nebudem, tak by som chcel vyžiť čas, ktorý mi ešte Boh dá, aby som sa mohol vhĺbiť do toho zásadného vzťahu, pre ktorý je každý človek stvorený – a to vzťah s Bohom. Neočakávam preto žiaden úrad a ani nejakú „odmenu“. Viem si celkom dobre prestaviť pokoj a čas k meditáciám, čítaniu kníh a aj Biblie a možno aj čas k napísaniu nejakých riadkov, ktorými povzbudím aspoň jedného človeka.
Děkujeme za rozhovor.
Náhledová fotografie z rozhovoru Róberta Bezáka s redaktorem časopisu .týždeň Michalem Oláhem na YouTube.
Psali jsme v Dingiru:
téma Náboženství na Slovensku I., Dingir 24 (1), 2021, více zde.
téma Náboženství na Slovensku II., Dingir 24 (3), 2021, více zde.
Související články:
Slovensko 2020: konzervatívna revolúcia, alebo kampaň proti kresťanstvu? I.
Slovensko 2020: konzervatívna revolúcia, alebo kampaň proti kresťanstvu? II.