Pri sčítaní obyvateľstva nemusí ísť len o prosté overenie si toho, akí ľudia žijú v danej krajine. V prípade Slovenska od počtu prihlásených veriacich závisí množstvo financií, ktoré dostávajú registrované náboženské spoločenstvá od štátu. Aktualizovaný zákon z roku 2020 priniesol aj dodatok o znížení a zvýšení sumy štátneho príspevku. Ak poklesne alebo porastie celkový počet veriacich registrovaných cirkví o viac ako desať percent, tak sa zníži, respektíve zvýši o percento poklesu či rastu delené tromi. Inými slovami, desaťpercentný pokles by znamenal zníženie registrovanými cirkvami rozdeľovaného príspevku o 3,3 %, to jest o 1,7 milióna eur.
Preto neprekvapí, že sme na Slovensku v súčasnosti svedkami intenzívnej mobilizačnej kampane. Debata je ale poznačená množstvom emócií a protichodných zámerov jednotlivých aktérov slovenského náboženského poľa. Nasledujúci článok si kladie za cieľ zhrnúť a zanalyzovať pozície vybraných skupín – katolíkov, evanjelikov, pravoslávnych, starokatolíkov, židov, moslimov, novopohanov a neveriacich z pozície vonkajšieho pozorovateľa, ktorý v súčasnej diskusii zúfalo chýba.
Katolícka cirkev
K tradičnému identitnému a spoločenskému rozmeru prihlásenia sa ku katolíckemu náboženstvu sa pridala naznačená finančná stránka. Prejavuje sa to výrazne v spôsobe a v intenzite, akým katolícka cirkev na Slovensku tematizuje sčítanie. Napríklad asi najznámejšia slovenská katolícka politička Anna Záborská navrhla odloženie sčítania ľudu práve kvôli skresleniu údajov, ktoré by mohli viesť k poklesu štátneho príspevku. Nakoniec došlo ku kompromisu v podobe dosčítania ľudu komisármi na jeseň 2021. Tejto témy sa dotkol aj pastiersky list vydaný Konferenciou biskupov Slovenska k novému roku 2021.
[…]Toto prihlásenie sa ku svojej cirkvi má za úlohu utvoriť čo najvernejší obraz o náboženskom stave obyvateľov Slovenska. Čo naši ľudia slobodne vyznávajú, kam nábožensky patria, kam ich zaradil ich krst, ktorý dosiaľ nepopreli. Žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a preto môžeme bez obáv vyznávať svoju vieru. Využime to! Už sa nemusíme báť prenasledovania, a krstiť svoje deti nemusíme dávať tajne, ako to bolo v minulosti.[…]
Zahrnutí do nej sú aj tí, ktorí sa azda od cirkvi vzdialili; tí ktorí občas pochybujú o viere. Cirkev na všetkých týchto pamätá a stále ich pokladá za svojich synov a dcéry. Denne sa za nich modlí, aby vytrvali vo viere, aby niesli svoj kríž a aby nikdy nepopreli svoj krst. Pevne veríme, že Božia láska je väčšia ako naše srdce (porovnaj Prvý Jánov 3, 20) a dáva sa svetu aj pre nich (porovnaj Ján 3, 16). Nech aj títo pri sčítaní zaznačia do príslušnej rubriky, že sú pokrstení; že srdcom patria do svojej cirkvi.[…]
Výzvy k prihláseniu sa k viere nie sú ničím nezvyčajným. Organizácia Christanitas Slovakia rozbehla Poľskom inšpirovanú kampaň „#Nehanbím sa za Ježiša“, v rámci ktorej známi ľudia ako politický analytik Ján Baránek, novinár Jaroslav Daniška či herec Štefan Bučko verejne deklarujú svoju vieru. Problematickým sa stal posledný citovaný úryvok z pastierskeho listu, ktorí kritici katolíkov interpretovali ako naliehanie na to, aby sa aj nepraktizujúci pokrstení veriaci prihlásili k „rodnej“ cirkvi.
Emócie taktiež špičkuje zákaz omší, v rámci ktorých cirkvi tradične orodovali u veriacich za prihlásenie sa k viere. Katolícki biskupi zaslali otvorený list premiérovi Igorovi Matovičovi, v ktorom ho vyzývajú na otvorenie kostolov. Taktiež sa veľmi výrazne vymedzili voči kampaniam ateistov, ktoré vnímajú ako psychologický nátlak na veriacich a nie ako kampaň mobilizujúcu neveriacich. Aj gréckokatolícky vladyka Milan Chautur v expresívnom facebookom príspevku označil agitácie za prihlásenie k neviere za demagógiu najhrubšieho zrna a prirovnal ju k protikresťanským aktivitám komunistov.
Evanjelici
Podobne ako aj v Česku, aj slovenských evanjelikov dlhodobo trápi pokles počtu veriacich, ktorý sa ukázal už pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2011. Dôvody sú rôzne – diskontinuita tradície predávania viery počas socializmu, zmiešané manželstvá či rozpad tradičných komunít spôsobený sťahovaním ľudí na západ Slovenska. Na rozdiel od katolíckej cirkvi tá evanjelická otvorene vyzýva k prihláseniu sa k viere aj kvôli financiám. „Veľmi by nám tie peniaze chýbali. Odkiaľ by sme ich zobrali? A to je tá valentínska časť. Dali by sme ich z vlastných peňaženiek, z lásky k svojej cirkvi,“ povedal vo videu generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Ivan Eľko.
Pravoslávni
Aj pravoslávny metropolita Rastislav vyzval svojich veriacich k prihláseniu sa k pravosláviu. Ako primárne dôvody uvádza nielen otázku identity ale aj udržanie vplyvu kresťanstva na spoločnosť. „Ak má mať hlas kresťanov na Slovensku svoju vážnosť – a nie strácať sa ako povestný hlas volajúceho na púšti – musí byť podporený i údajmi zo sčítania. Preto účasťou na sčítaní a potvrdením svojej kresťanskej identity si splníme nielen svoju občiansku, ale predovšetkým morálnu podlžnosť a prejavíme zodpovedný prístup k zachovaniu cyrilo-metodského odkazu a duchovného dedičstva.“
V prípade slovenského pravoslávia sa taktiež rieši téma prepojenia ortodoxie s rusínskou národnosťou. Národná menšina na pomedzí ukrajinskej a slovenskej národnosti čelila počas socializmu veľkým perzekúciám – nebolo možné sa prihlásiť k rusínskej, ale iba ukrajinskej národnej identite. Rusíni nikdy nedočiahli na vlastný národný štát. To, čo naprieč stáročiami odlišovalo Rusínov od ostatných národov bola práve viera – či už pravoslávie alebo gréckokatolíctvo. Preto sa objavili výzvy z prostredia pravoslávnych kňazov (napríklad vo videu popa Petra Soroka) k prihláseniu sa k rusínskej národnosti a pravoslávnej viere.
Starokatolíci
Počtom relatívne malé skupina slovenských starokatolíkov sa taktiež zapojila do diskusie o sčítaní ľudu videom z pätnásteho februára. V ňom vyzvali svojich sympatizantov sa prihlásiť k svojej viere a v kolónke „Iné“ vyplniť „Starokatolíci na Slovensku“. Zaujímavé sú pohnútky skupiny. Okrem obligátneho verejného prihlásenia sa k skupine chcú starokatolíci nepriamo znížiť balík financií pre registrované cirkvi a vyjadriť svoj nesúhlas s prísnou podobou zákona o registrovaní náboženských spoločenstiev. Upriamujú tak pozornosť na nevyváženosť slovenského náboženského poľa v prospech veľkých tradičných cirkví.
Židia
Na Slovensku ostal už len zlomok pôvodného židovského obyvateľstva, ktorý je združený pod patronátom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Vyhlásenie Ústredného zväzu sa snaží presvedčiť slovenských židov, aby sa k svojej viere, koreňom, hodnotám, identite a rodinnému dedičstvu prihlásili. Podľa údajov zväzu na Slovensku žije približne o tritisíc Židov viac, než sa oficiálne hlási k judaizmu (1999 v roku 2011). Otázkou samozrejme ostáva, do akej miery sa slovenskí Židia sekularizovali pod vplyvom socializmu a tráum spojených s holokaustom.
Islam
Zaujímavou a ničím neodôvodnenou novinkou sčítaniu ľudu 2020 sa stala možnosť sa prihlásiť k trom neregistrovaným svetovým náboženstvám – islamu, budhizmu a hinduizmu. Je tak viac než pravdepodobné, že na rozdiel od minulých sčítaní sa podarí zistiť presnejší počet slovenských moslimov, ktorí v sčítaniach zaškrtávali islam, moslim, šíita a sunita. Neziskovaná organizácia Islamská nadácia na Slovensku vo svojich článkoch motivuje slovenských moslimov, aby sa nebáli a nehanbili za svoju vieru. Dokonca sa sčítania môžu zúčastniť obyvatelia Slovenska s prechodným a tolerovaným pobytom, čo je veľmi ústretový krok vzhľadom k prísnym podmienkam na získanie azylu na Slovensku. Autor článku argumentuje, že sa zamestnávatelia nemajú ako dozvedieť vieru svojich pracovníkov, preto im nehrozí vyhodenie kvôli viere. Spomínajú sa aj rodinné aspekty, keď hnutie odporúča sa k viere hlásiť, len ak ju človek cíti a nie kvôli tradícii.
Novopohania
Ako k sčítaniu ľudu pristupujú zástupcovia nových náboženských hnutí? Rozoberme si ich možné postoje na príklade slovenských moderných pohanov, vyznávačov vier založených na predkresťanských náboženstvách Európy. Žiarislav, novopohanský duchovný učiteľ, hudobník a spoločenský aktivista, publikoval článok „Von z krútňavy. Prihlásme sa k rodnému [duchovnu] a k slobode!“. Považuje za dôležité, aby sa slovenskí novopohania, sami seba označujúci sa ako rodnoverci, vedomci, pohania a jazyčníci, prihlásili k svojej viere bez ohľadu na tlak kresťanského okolia. V článku sa snaží motivovať svojich sympatizantov, aby zaškrtli možnosť „Iné“ a svoju vieru zadefinovali ako „Rodné duchovno“. Vedomé prihlásenie sa k novopohanstvu Žiarislav chápe ako prvý krok vedúci k obrode slovenského národa pod novopohanskou vlajkou..
Rodnoverecká občina z východného Slovenska Mokošin kruh zase predstavila sériu názorov jej členov na problematiku sčítania. Časť sa prikláňa k zaškrtnutiu kategórie bez vyznania ako protest voči štátnej politike voči náboženstvu a menšina k pripojeniu sa k „rodnému duchovnu“ ako zjednocujúcemu termínu pre slovenské novopohanstvo.
Ateisti a bezverci
Sčítanie nenechalo chladným časť slovenských ateistov a neveriacich, ktorých názory prezentuje občianske združenie Ethos. To si kladie za cieľ okrem iného dosiahnuť odluku štátu od cirkví. Spustilo kampaň na sociálnych sieťach, prenajalo si pár bilboardov v Bratislave a Košiciach a poslali do médií viacero vyhlásení. V nich sa Ethos snažií upriamiť pozornosť na a) údajnú nespravodlivosť zákona o štátnej registrácii náboženských spoločenstiev len nad 50 000 členov, b) nespravodlivý model financovania cirkví bez akejkoľvek štátnej kontroly, c) údajne nezdravý vplyv kresťanstva na spoločnosť (potraty, sexualita), d) klerikalizmus a e) ignorovanie ústavou daného sekulárneho charakteru Slovenska, ktorý majú popierať Vatikánske zmluvy.
Vyzvali ľudí, aby sa v sčítaní nebáli označiť sa za neveriacich. Taktiež sa snažia motivovať formálnych veriacich, aby si dobre zvážili dôsledky svojho prihlásenia sa k viere. Cieľom kampane sa tak stáva upriamenie pozornosti na vzťah Slovákov k cirkvám. Zo sčítania urobili akési neoficiálne referendum o odluke cirkví od štátu. To sa „podarí“ v prípade, ak sa zníži celkový počet slovenských veriacich o desať percent, čím by sa dosiahlo zníženie štátneho príspevku.
Vzhľadom k tomu, že teraz nejde o fazuľky, ale o skutočné peniaze, tak sa kampaň stretáva so silnou odozvou verejnosti. Konferencia biskupov Slovenska, slovenskí gréckokatolíci a kresťanské internetové denníky ako Postoj či Štandard publikujú vyjadrenia kritizujúce či bagatelizujúce kampaň ako nemorálnu a kresťanov urážajúcu. A naopak, na jej obranu sa postavila strana SaS, dlhodobo podporujúca myšlienku odluky. Taktiež sa k téme vyjadrujú slovenskí ľavicoví intelektuáli. Blog Pole.sk uverejnil článok s názvom „Sčítanie 2021: Ihneď to stopnime!“ od Ismaela P. Májovského, v ktorom kritizuje už samotný princíp rozdeľovania peňazí na základe percenta veriacich, ktoré sa zisťuje v sčítaní ľudu raz za desať rokov.
Známy ľavicový intelektuál Eduard Chmelár vydal vyjadrenie k sčítaniu ľudu a religiozite. Vymedzil sa voči údajne manipulujúcim kampaniam ateistov aj veriacich a upriamil pozornosť na finančný rozmer sčítania. Pomerne ostro kritizoval nevyjasnené obvinenia spojené s pedofíliou vladyku Milana Chautura, ktorými relativizoval morálny kredit gréckokatolíckej cirkvi. Podobne ako občianske hnutie Ethos vníma otázku o vierovyznaní v sčítaní ako referendum o vzťahu Slovákov k cirkvám.
Bod zlomu?
Nalejme si do čaše trocha čistého pátosu. Údaje zo sčítania ľudu 2021 o náboženstve môžu reálne raz a navždy zmeniť slovenskú náboženskú mapu. Slováci dostali do rúk veľmi silný nástroj – ovplyvnenie financovania, ktorým môžu vystaviť účet cirkvám za roky ich služby. Možno bude nabúraný obraz Slovenska ako tradičnej katolíckej bašty. Alebo naopak bude potvrdený jeho silne kresťanský charakter a zobrať z rúk argumenty sekularistom. Ale nenechajme si oči zastrieť len finančným aspektom sčítania.
Ďalšou veľmi výraznou témou je stále strach z prihlásenia sa k svojej viere. Ten spája moslimov, židov ale aj slovenských novopohanov s ateistami. Smutne prekvapuje, že tridsaťdva rokov od Nežnej revolúcie musia lídri malých náboženských hnutí svojich veriacich presviedčať, aby sa nehanbili za svoju vieru. A prečo by neveriaci mali mlčať v diskusiách o náboženstve, keď aj z ich daní sa platí činnosť katolíckej cirkvi? Naznačuje to, že na Slovensku zďaleka nepanuje taká atmosféra náboženskej slobody, ako by sme si priali. Rastie nespokojnosť časti spoločnosti s dominanciou tradičných kresťanských cirkví v náboženskom poli, čoho odrazom sa stala spomínaná kampaň neveriacich. Tá dokonca vedie až k nepochopiteľnému zapieraniu vlastnej viery, len aby zobrali peniaze katolíkom.
Zaujímavá je taktiež absencia jednej veľkej témy – národnej identity a vierovyznania. Snáď s výnimkou Rusínov a pravoslávia žiadna cirkev neakcentuje úzke prepojenie medzi vierou a národnosťou vo svojich kampaniach. Prečo? Vari už Slováci nie sú tak prepojení s žido-kresťanským kultúrnym dedičstvom Európy, ako boli počas vrcholiacej utečeneckej krízy? Ako to, že táto téma stratila svoj mobilizačný potenciál a nepočujeme nič o zlých moslimoch?
Aktuálne sčítanie a kampaň okolo neho taktiež znova otvára otázku, do akej miery má zmysel odvodzovať štátny príspevok pre registrované náboženské spolky od počtu veriacich zisteného v sčítaní ľudu. Je všeobecne známe, že výsledné percento vypovedá viac o sympatiách ľudí ku konkrétnej náboženskej tradícii než o skutočnej religiozite ľudí, nech si pod týmto pojmom predstavíte čokoľvek. Ako ale zabezpečiť, aby štát dostal od náboženských spolkov skutočné a nie vyfantazírové čísla o počte veriacich? Čo ak počet veriacich klesne omnoho prudšie kvôli digitálnej podobe sčítania 2021? Budú sa cirkvi dožadovať opakovania sčítania, lebo by si museli výrazne utiahnuť opasky? Ako kampaň skreslia protestné hlasy a veselé kopy zaškrtávajúce „Svedkov Liehovových“?
Opäť sa ukazujú limity aktuálneho modelu financovania cirkví cez štátny príspevok. Navyše núti cirkvi doslova žobrať o pozornosť u svojich veriacich, čo len pomáha dotvárať ich „hrabivý“ obraz. A celkom zbytočne, pretože len najzaslepenejší kritici môžu vidieť v cirkvách iba túžbu sa obohatiť na svojich veriacich. Práve aktuálne sčítanie ľudu ukáže, či už nie je načase spustiť verejnú diskusiu o novej, liberálnejšej podobe vzťahu medzi štátom a náboženskými zoskupeniami.
Z Dingiru:
Dingir 24 (1), 2021, s tématem „Náboženství na Slovensku“ vychází 16. března 2021.
Související články:
Schyľuje sa na Slovensku k odluke štátu od cirkvi?
Slovensko 2020: konzervatívna revolúcia, alebo kampaň proti kresťanstvu? I.
Slovensko 2020: konzervatívna revolúcia, alebo kampaň proti kresťanstvu? II.
Anatomie rozdílu mezi českou a slovenskou religiozitou.
Niekoľko kritických poznámok ku knihe Zdenka Nešpora o českej a slovenskej religiozite.