Po dlhoročnom vyjednávaní medzi slovenským ministerstvom kultúry a zástupcami registrovaných cirkví bol na jeseň minulého roka schválený nový zákona o ich financovaní.
Na Slovensku doteraz platila novela normy z roku 1949, ktorá uviedla do praxe financovanie cirkví zo štátneho rozpočtu. Vďaka tomu zvýšil komunistický režim svoj vplyv na náboženské spoločnosti a odrezal ich od prípadných peňazí z Vatikánu. Aj keď patrila požiadavka odluky štátu od cirkví k jednej zo žiadostí hnutia Novembra 1989, tak sa na Slovensku nikdy nedotiahla do praxe. Nový zákon z tejto perspektívy naďalej udržiava (len s kozmetickými úpravami) pri živote model z roku 1949.
Zmeny sa dotýkajú hlavne možnosti využitia finančných príspevkov od štátu. Došlo k zrušenie tabuľkových platov pre kňazov, predtým stanovených Ministerstvom kultúry. Cirkvi si môžu z príspevkov stanoviť mzdy pre svojich zamestnancov podľa vlastných predstáv. Po novom budú môcť registrované náboženské spoločnosti peniaze používať nielen na svoj chod a platy, ale aj na charitatívne, misijné či sociálne účely.
Rásť bude aj finančný balík, ktorý si budú rozdeľovať. Každý rok sa bude valorizovať o percentuálny rast platov vo verejnej sfére plus o infláciu. Príspevok štátu na cirkvi a náboženské spoločnosti v roku 2020 bude 51 697 671 eur, v druhom roku platnosti zákona to má byť 54 106 782 eur, 56 411 731 eur v roku 2022 a 58 938 977 eur v roku 2023.
Štátny „bonus“ sa bude rozdeľovať pomerovo na základe počtu veriacich registrovaných cirkví, a to na základe dát zo sčítania ľudu. Inými slovami si z prídavku ukroja najväčší podiel najväčšie hráči v náboženskom poli, čo je v slovenskom prípade katolícka cirkev.
Nový zákon tak nerieši problém s náročnejších financovaním menších cirkví s menším počtom veriacich a rozťahanou infraštruktúrou. Problematickým ostáva aj stanovenie sumy príspevku na veriaceho a miery solidarity v ich priznanej výške. Cirkvi adventistov siedmeho dňa (0,07% veriacich) pripadá 14 € na jedného veriaceho (ročne 40 526 €). Oproti tomu Cirkev bratská (0,08% veriacich) sa môže hrdiť príspevkom 117 € na osobu a ročne si prilepší o 398 454 €. Rovnako nový zákon stojí na nie úplne smerodajných záveroch o počte veriacich zo sčítaní ľudu. Tie neodrážajú reálne zapojenie niektorých ľudí do náboženského života, pre ktorých môže byť prihlásenie sa k náboženskej tradícii otázka lokálnej, národnej či rodinnej identity bez potreby hlbšej duchovnej praxe. Stále taktiež platí diskriminačná norma, podľa ktorej štátny príspevok na podporu náboženskej činnosti nemôžu brať neregistrované spolky, pre ktoré je povinnosť vykázať päťdesiattisíc aktívnych členov s trvalým pobytom a slovenským občianstvom. Proti logike zákona ho nespĺňa trinásť (!) z už osemnástich registrovaných náboženských spolkov, ktoré príspevky môžu poberať.
Vzťah náboženstva a Slovenska ostáva aj tridsaťjeden rokov po Nežnej revolúcie nevyvážený a stále sa čaká na otvorenie odbornej a verejnej debaty o odluke štátu od cirkví.
Foto (pápež František s Petrom Pellegrinim, predsedom vlády SR): Tiziana Fabi, SITA/AP.
Zdroje:
https://www.ecav.sk/files/user/scit_2012_naboz_vyz.pdf
https://www.zakonypreludi.sk/zz/2019-370
Súvisiaci článok:
Liberální české konfesní právo a svoboda vyznání: zde.