1968 bol rokom dramatických politických udalostí, ktoré určili ďalšie smerovanie nielen v politike, ale aj v oblasti náboženstva. Stačí spomenúť Pražskú jar, študentské revolty v Paríži, hnutie za občianske práva v USA, protesty proti vojne vo Vietname, silnejúce hnutie odporu proti apartheidu, boje za oslobodenie v koloniálnych štátoch alebo zintenzívnenie studenej vojny. Táto živá politická agenda, radikalizovaná mládež v cirkvách, ako aj „revolúcia v komunikácii“ vydláždili cestu pre štvrté Valné zhromaždenie Svetovej rady cirkví (SRC), ktorého päťdesiate výročie si v týchto dňoch pripomíname. Uskutočnilo sa v švédskej Uppsale 4.-20. júla 1968 na tému „Hľa, všetko tvorím nové“ (Zjavenie Jána 21,5).
Toto valné zhromaždenie malo vyššiu návštevnosť než ktorékoľvek dovtedajšie podujatie SRC. Do Uppsaly, ktorá bola viac než 800 rokov „cirkevným hlavným mestom“ Švédska, prišlo viac než 2000 účastníkov, vrátane 702 delegátov z 225 členských cirkví z 80 krajín. Po prvýkrát sa zúčastnilo aj mnoho predstaviteľov nových členských cirkví. Zhromaždenie sa zapísalo do histórie aj vďaka veľmi aktívnej účasti pravoslávnych cirkví. A keďže Uppsala 68 bola prvým valným zhromaždením SRC po 2. vatikánskom koncile (1962-1965), svoju (15-člennú) delegáciu pozorovateľov po prvý raz vyslala aj Rímsko-katolícka cirkev. Práve na tomto valnom zhromaždení bolo prijaté rozhodnutie, že medzi členov Komisie pre vieru a poriadok budú odvtedy pozývaní aj katolícki teológovia.
Medzi účastníkmi bolo aj 150 pozvaných hostí spomedzi zástupcov mladých ľudí, a to rovnomerne zo všetkých kontinentov; to predstavovalo dovtedy nevídanú novinku. Veľké sklamanie však predstavovalo zistenie, že väčšine z nich nebolo na zhromaždení umožnené hlasovať, nakoľko neboli oficiálnymi delegátmi svojich cirkví.
Na žiadnom dovtedajšom valnom zhromaždení nezohrávali takú významnú úlohu masovo-komunikačné prostriedky. Na podujatie bolo pozvaných 700 akreditovaných novinárov, ktorí zo zhromaždenia prinášali každodenné spravodajstvo. Je dôležité, že vďaka lobbingu mladých účastníkov vedenie SRC a švédsky televízny producent súhlasili so zahrnutím vizuálnych protestných klipov do TV spravodajstva.
Počas úvodnej bohoslužby mal pôvodne kázať Martin Luther King Jr. Nakoľko bol však zavraždený tri mesiace pred zahájením zhromaždenia, jeho úlohy sa ujal afro-americký spisovateľ James Baldwin, ktorý účastníkom pripomenul, že „kresťanstvo stále ešte dokáže zmeniť svet, ak sa o to pokúsi. Má moc zmeniť štruktúry v Južnej Afrike, zabrániť zavraždeniu ďalšieho Martina Luthera Kinga alebo prinútiť moju krajinu, aby prestala bombardovať juhovýchodnú Áziu.“ Rasizmus, a konkrétne apartheid v Juhoafrickej republike, bol jedným z bodov, ktorým sa po zhromaždení dostalo konkrétnej praktickej pozornosti vytvorením programu SRC pre boj proti rasizmu. „Práve toto získalo SRC uznanie a jasný profil v očiach verejnosti,“ spomína emeritný biskup Jonas Jonson, ktorý bol jedným z organizátorov uppsalského valného zhromaždenia.
Uppsala 68 sa so svojím dôrazom na kresťanskú službu v spoločnosti, záujmom o socio-ekonomické a politické záležitosti a uvedomením si dôležitosti médií v modernej spoločnosti stala na dlhé desaťročia míľnikom ekumenického hnutia a jej význam v mnohých ohľadoch pretrváva dodnes.
Spracované podľa webovej stránky Svetovej rady cirkví, tu.