Hoci Kanada i USA sú krajinami imigrantov, v politických dejinách oboch štátov je doteraz možné nájsť len jediný príklad, keď najvyššiu politickú funkciu v zemi zastával niekto iný než muž – beloch. Z nedávno zverejnených výsledkov prieskumu Angus Reid Institute (ARI) však vyplýva, že Američania aj Kanaďania sa takmer jednomyseľne zhodujú na ochote podporiť na funkciu prezidenta či ministerského predsedu židovského kandidáta, prípadne kandidáta pochádzajúceho spomedzi pôvodných obyvateľov Ameriky. 47 % Američanov, resp. 58% Kanaďanov by bola ochotná hlasovať za moslimského politika. Z prieskumu taktiež vyplýva, že väčšiu diverzitu si želajú mladší voliči skôr než staršie vekové skupiny. Medzi USA a Kanadou sa objavujú podobnosti, avšak aj zaujímavé rozdiely.
Viac než osem z desiatich obyvateľov USA si dokážu predstaviť, že by svoj hlas dali pôvodnému obyvateľovi Ameriky (89 %), Židovi (83 %) alebo Hispáncovi (81 %) ako kandidátovi na úrad prezidenta. Na druhej strane, len približne polovica z nich by hlasovala za človeka, ktorý nosí pokrývku hlavy z náboženských dôvodov (53 % ak by išlo o muža, 52 % ak by išlo o ženu), za ateistu (52 %), za transsexuála (50 %), alebo za moslima (47 %). Pritom stojí za pozornosť, že moslima by ako prezidenta privítalo 68 % voličov Hillary Clintonovej, zatiaľ čo len 25 % voličov Donalda Trumpa.
Osem z desiatich občanov Kanady, či dokonca ešte viac by si podobne ako v USA dokázalo predstaviť na čelnej politickej pozícii nielen Žida (86 %), pôvodného obyvateľa Ameriky (85 %), ale – a tu sa situácia líši od USA – aj ateistu (80 % oproti 52 %). Približne dve tretiny (63 %) Kanaďanov by boli ochotné hlasovať za politickú stranu vedenú sikhom, a o niečo viac než polovica (56 %) za stranu, ktorej predstaviteľom by bol človek nosiaci pokrývku hlavy z náboženských dôvodov.
Výsledky prieskumu taktiež poukázali na podstatné regionálne rozdiely medzi kanadskými voličmi. Napríklad obyvatelia provincie Quebec majú viac než ktoríkoľvek iní Kanaďania tendenciu akceptovať na popredných politických pozíciách ateistu (83 % – Quebec, 80 % – Kanada), no zároveň sú skeptickejší voči politikom hlásiacim sa k niektorej z náboženských tradícií. Napríklad židovský kandidát by bol prijateľný len pre 71 % Quebečanov (kanadský priemer je 86 %), sikh pre 46 % (kanadský priemer: 63 %), moslim pre 45 % (kanadský priemer: 58 %) a žena zahaľujúca svoju hlavu z náboženských dôvodov pre 34 % (kanadský priemer: 53 %).
Správa ARI uzatvára, že mnohé z rozdielov medzi obomi krajinami je možné pripísať očakávanej pravdepodobnosti zvolenia politika z konkrétnej komunity. Napríklad v USA je v porovnaní s Kanadou o niečo väčšia šanca, že sa na čelnú pozíciu dostane evanjelikálny kresťan, a zároveň podstatne menšia šanca, že to bude ateista.
Podľa ARI (http://angusreid.org/who-could-be-prime-minister-president/) s prihliadnutím k ďalším zdrojom: tu (http://www.patheos.com/blogs/friendlyatheist/2017/06/27/canadians-would-rather-see-an-atheist-prime-minister-than-an-evangelical-one/) a tu (http://www.patheos.com/blogs/friendlyatheist/2015/06/22/new-gallup-poll-shows-that-atheists-are-no-longer-the-least-electable-group-in-america/)
Spracoval: Pavol Bargár